Klub Kulpínčanov

Oslavy storočnice osamostatnenia SEAVC v Srbsku

Dejiny osamostatnenej Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku sa začínali písať 27. 06. 1921, teda pred 101 rokmi. Vtedy vznikol slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr to už bola Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom, potom Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Juhoslávii a v súčasnosti sa menuje Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku. Keďže vlaňajšie oslavy storočnice kvôli pandémii vystali, presunuté boli na tento rok a prebiehali dnes v evanjelickom kostole v Novom Sade za účasti štátnych predstaviteľov a najvyšších cirkevných hodnostárov, ako aj vysokých hostí z krajiny a zahraničia.

 

Foto: https://eparhijabacka.info/

 

Foto: https://eparhijabacka.info/

 

Foto: https://eparhijabacka.info/

 

Foto: https://eparhijabacka.info/

 

Foto: https://eparhijabacka.info/

 

Foto: https://eparhijabacka.info/

 

Príhovor patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi pána Porfirija:

 

 

Ešte pred storočím sme v Rakúsko Uhorsku žili v spoločnom štáte s hornozemskými Slovákmi a mali sme teda aj jednotnú Evanjelickú cirkev. Evanjelická cirkev na Slovensku vlani tiež oslávila 100 rokov svojich moderných dejín, dovtedy mala evanjelická cirkev za sebou 400-ročnú históriu v Uhorsku.

Aj dejiny našej dolnozemskej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sa začínajú so sťahovaním našich predkov na Dolnú zem, teda sú takmer 300-ročné, no najprv naša cirkev bola dcérskou cirkvou Evanjelickej cirkvi pôsobiacej na území dnešného Slovenska. K odštiepeniu došlo v roku 1921 keď naša dolnozemská evanjelická cirkev získala samostatnosť.

S rozpadom Rakúsko Uhorska roku 1918 dolnozemskí Slováci boli odštiepení od materskej krajiny a v novom štáte bolo treba založiť vlastnú cirkev. K oficiálnemu odštiepeniu od evanjelickej cirkvi na Slovensku došlo 27. júna roku 1921 v Starej Pazove, kde usporiadali spoločnú schôdzu troch skôr založených slovenských seniorátov a na ktorej bol utvorený slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch je názov knihy, ktorú zostavil Adam Vereš, náš prvý evanjelický biskup a ktorá vyšla roku 1930 vlastným nákladom a vytlačená bola v Kníhtlačiarni úč. spol v Petrovci, Juhoslávia.

O prvých evanjelikoch, ktorí pred 280 rokmi prichádzali na územie Vojvodiny Adam Vereš píše:

„Do Báč -Bodrogskej stolice za panovania Márie Terézie v roku 1740 začali sa Slováci osádzať. Hneď zpočiatku sa neorganizovali cirkevné sbory, ale len tak roztratení boli pod správu rim. kat. fary vo Futoku privtelení, ale svojej evanjelickej viery sa tak húževnate pridŕžali, že k Večeri Páne až do evanj. cirkve v Peštianskej stolici chodili.

Roku 1780. začali sa za panovania cisára Jozefa II. Nemci od Rajny osádzať, pod takými prajnými podmienkami, aké na svete páru nemajú. Medzi inými dostali oni nielen zem a k obrábaniu kone, voly, kravy a všetky k tomu potrebné stroje, ale aj domy a do nich všetko zariadenie; postavili im modlitebnice a školy, dali im farárov, učiteľov, najstarší syn bol od vojenčiny oslobodený, ich nemocní zdarma boli liečení a za 10 rokov nijakú daň neplatili.

Takto z prisťahovalých sa Slovákov a Nemcov povstaly slovenské a nemecké cirkevné sbory na priestore v Báčanskej a Sriemskej župy a tieto spolu roku 1791 utvorili spoločný báčansko-sriemsky seniorát. Prvým seniorom bol Andrej Stehlo, petrovský farár a seniorálnym dozorcom Jozef Kiš."

V pamätnici Dejiny Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SFR Juhoslávii, ktorá vyšla pri príležitosti 50 rokov samostatnosti Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SFR Juhoslávii, ktorú zredigoval Dr. Juro Struhárik, biskup a vydal Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SFRJ pri oslavách 50. výročia osamostatnenia v júni 1971 sa uvádza:

„Dejiny našej Slovenskej ev. a. v. cirkvi v SFRJ začínajú dosťahovaním sa našich predkov na „Dolnú zem". Po ústupe Turkov územie medzi Dunajom a Tisou bolo veľmi opustené, spustlé. Skôr ako Slováci sem prišli, boli tu Srbi, ktorí na základe cisárskej kráľ. výsadnej listiny zo dňa 21. VIII. 1690, pod vodcovstvom patriarchu Arsenija Čarnojevića prešli Dunaj a Sávu a nasťahovali sa vo Vojvodine. Futocké panstvo, ktoré malo vyše 24.000 k.j. pôjdy bolo dané do prenájmu od panovníka Mihajlovi Čarnojevićovi pod tou podmienkou, že pusté a neobydlené, panstvu patriace polia potrebnými osadníkmi zaplní. Čo sa aj stalo. Na spomenuté panstvo boli povolaní hornouhorskí Slováci a to najprv do Petrovca potom do Hložian a Kysáča. Aj v spomenutých osadách bývali už predtým Srbi, pravda v menšom počte. V Petrovci títo Srbi bývali v zemľankách v podzemných bydliskách."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články