30. výročie prijatia Ústavy SR si veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade pripomenulo včerajšou recepciou za účasti viacerých členov vlády, predstaviteľov diplomatického zboru a osobností spoločenského života v Srbsku. Na recepcii sa zúčastnili aj nevyšší predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pri tejto príležitosti v predsieni veľvyslanectva bola nainštalovaná výstava krojov „Padinská geceľa". Vystavené kroje sú súčasťou súkromnej zbierky Zuzany Kotvášovej z Padiny, ktorá sa už desať rokov venuje tejto zberateľskej činnosti. V jej kolekcii sa nachádza viac ako 100 tradičných ľudových krojov, najstaršie datujú zo začiatku 20. storočia.
Foto: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade
V priestoroch Veľvyslanectva SR v Belehrade sú vystavené každodenné, sviatočne, svadobné, dievčenské, smútočné kroje, ako aj tie, ktoré ženy nosili na priadky. Ušité sú väčšinou z bavlnenej látky, ale aj z listru, ripsu, atlasu, brokátu. Látky na kroje sa zadovážili prevažne zo Slovenska. Atlasové a brokátové kroje nosili dievčatá zo zámožnejších rodín. Ušitie kompletného odevu stálo ako „žiniec zemi", čo je v dnešných prepočtoch veľkosť 1 jutra. Padinské kroje sa vyznačujú jednoduchosťou, z ozdob majú len vyšívané detaily, dominuje prevažne ružová farba.
Foto: Vieroslava Svetlíková
Súčasťou ženského kroja v Padine sú: kazabajka (košeľa), geceľa (vrchná sukňa) a šata (keteňa). Pod geceľou sa nosia spodné sukne — untroke. Nie tak dávno v minulosti ženy nosili aj 5 – 6 spodných sukieň, aby dosiahli v konečnom dôsledku lepší a bohatší vizuálny efekt. Hlavu si zdobili čepcom (vydaté ženy) a vyšívaným ručníkom.
Na ušitie jednej sukne treba 6 — 8 metrov látky, a za celý oblek 10 — 12 metrov.
Staršie ženy v Padine ešte stále nosia kroje každý deň a pri všetkých príležitostiach. V poslednom čase aj dievčence a mladé ženy sa vracajú k tradičnému odevu, väčšinou príležitostne počas významných sviatkov a na svadbách.
Uvádza sa to v prospekte k výstave.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)