Klub poľnohospodárov Kulpín

Návšteva predsedu Slovenskej akadémie vied Kovačice

V tomto roku, v ktorom s nádejou očakávame pozitívne riešenie a zápis Slovenského insitného maliarstva v Srbsku na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, nápomocnú ruku v tom smere podávajú vysokí štátni predstavitelia Srbska ako aj Slovenskej republiky a tiež čelní ľudia významných kultúrnych a vedeckých inštitúcií. Medzi tie dôležité podporné aktivity možno zaradiť aj prednášku Význam kovačického insitného maliarstva pre Slovensko prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc., predsedu Slovenskej akadémie vied. Stretnutie Pavla Šajgalíka s kovačickými maliarmi bude 21. marca 2024 o 14:00 hod. a organizátorom je Nadácia Babka Kovačica. Následne v Galérii Babka bude otvorené Centrum pre digitalizáciu kovačického insitného maliarstva v Srbsku, ktoré slávnostne otvoria Pavol Šajgalík, Michal Pavúk, veľvyslanec SR v Srbsku a Vladimír Sedlák, generálny riaditeľ Tartavagonka Bratstvo Subotica.

 

Návšteva predsedu Slovenskej akadémie vied Kovačice

 

Návšteva predsedu Slovenskej akadémie vied Kovačice

 

Na stretnutie s Pavlom Šajgalíkom sú pozvaní všetci maliari, potomkovia zosnulých maliarov a mladí maliari a tiež spoločensko-politickí funkcionári, kultúrni pracovníci a všetci záujemcovia o insitné umenie. V ústrety návštevy Kovačice predseda Šajgalík takto ozrejmuje svoj zámer navštíviť dolnozemských Slovákov.

- Návšteva Kovačice, Mekky slovenského insitného maliarstva ma lákala oddávna. Keď ma oslovil pán Babka, galerista z Kovačice s nápadom prísť a porozprávať sa s potomkami Slovákov, ktorí našu krajinu preslávili svojím umením po celom svete, neváhal som ani minútu a pozvanie som s nadšením prijal.

Pod pojmom Kovačické insitné maliarstvo sa chápu predovšetkým obrazy a omaľované predmety maliarov samoukov slovenskej národnostnej menšiny, ktorí sa narodili a žijú v Kovačici, alebo v niektorej z 30 obcí, kde žije slovenská menšina v Srbsku. Je to umenie jednoduché, prosté a úprimné. Podľa názoru predsedu Slovenskej akadémie vied insitné umenie je sústredené predovšetkým na potešenie oka.

- Tvorba kovačických insitných maliarov, neškolených výtvarných umelcov má vizuálny prejav, ktorý lahodí nielen oku, ale pohladí aj dušu. Je to pestrofarebný svet, trošku rozprávkový, ahistorický, niekedy vizionársky, plný čarov a zázrakov, predstáv a snov, ale zvyčajne je založený na „reálnych" obrazoch a príbehoch zo života a práce miestnych sedliakov, dediny a jej obyvateľov, neraz okorenených humorným nadhľadom. Sila imaginácie tu ide ruka v ruke s fantáziou, nadsádzkou a zveličením.

Umenie, ktoré sa dostane na prestížny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO by si muselo zachovať autentickosť a nepodľahnúť nástrahám komercializácie. Mieni profesor Pavol Šajgalík.

- Áno, platí to predovšetkým dnes, keď kovačické umenie v záplave súčasného vizuálneho umenia, prednostne zameraného na intelekt, pôsobí na divákov osviežujúco a hravo. Tiež je však vystavené výzvam a paradoxom súčasnej doby, hlavne nástrahám komercionalizácie, keď sa z neho stal obľúbený obchodný artikel. O to dôležitejšie je, aby si ustrážilo svoju autenticitu, neupadlo do umelej selanky a ku gýču. Pretože je príťažlivé práve vďaka tomu, že vo svojej najčistejšej podobe nie je až takým racionálnym, ale predovšetkým citovým činom, vďaka čomu je zrozumiteľné širokému publiku. Azda preto je dôležité, aby kovačickí maliari naďalej vedeli tvorivo a originálne nadviazať nielen na tradíciu pôvodného umenia domácich majstrov, ale sa ich snažili obohatiť o nové formy, pocity a skúsenosti, ktoré prináša dnešok.

Z iniciatívy Pavla Babku, zakladateľa Galérie Babka a Nadácie Babka Kovačica bolo Kovačické insitné maliarstvo v roku 2012 zapísané na národný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva a po desaťročí, v roku 2023, navrhnuté zo strany Srbskej republiky na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Za vyše 70 rokov, od roku 1952, sa na tvorbe obrazov známych tiež aj ako „Insitné umenie z Kovačice", podieľalo celkom 63 maliarov troch generácií. Spoločným menovateľom všetkých týchto umelcov je, že sú neškolení maliari, že sa narodili v Juhoslávii, resp. Srbsku – Vojvodina a ich materinský jazyk je slovenčina.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články