KUS Zvolen

Kráčajúca encyklopédia

Petrovčan, 58 ročný Vladimír Krnáč, už niekoľko rokov v celom Srbsku známy ako „Kráčajúca encyklopédia", sa zúčastnil v 17. rôznych kvízoch, v asi 120 vedomostných súťažiach, kde zvyčajne získal prvé miesta a stal sa aj najpopulárnejším účastníkom známeho kvízu Rádio-televízie Srbska „Slagalica" – štyrikrát v ňom účinkoval a štyrikrát sa dostal do finále. Je to človek, ktorý všetko vie a do všetkého sa vyzná. Pritom je to aj skromný človek, bez akademických titulov, zámočník, pracujúci na stavbách.

 

Kráčajúca encyklopédia

 

Vedomostné súťaže ho začali baviť pred 18 rokmi, keď sa rozhodol prihlásiť do kvízu „Sám proti všetkým", kde si prvýkrát vyskúšal svoje vedomosti z rôznych oblastí a kde dosiahol veľký úspech. Jednou z najťažších súťaží, ktorých sa zúčastnil, bol kvíz „Super geniálny", kde hlavnou cenou bolo milión dinárov. Stal sa obľúbeným všade kde prišiel a získal si rešpekt nielen pre bohaté vedomosti, ale aj pre skromné a jednoduché správanie.

 

 

Kráčajúca encyklopédia

 

Základnú školu v Báčskom Petrovci ukončil v roku 1978 s vynikajúcimi výsledkami, za čo mu bol udelený diplom Vuka Karadžića. Potom sa rozhodol pre štvorročné stredoškolské vzdelanie na strednej škole Jána Kollára v Petrovci, kde aj ukončil prvé dva ročníky s vynikajúcimi výsledkami. Potom sa rozhodol pre strednú odbornú školu so špecializáciou na zámočníctvo. Aj tu získal diplom Vuka Karadžiča. Jeho ambície stať sa inžinierom zlyhali v dôsledku nedostatku vytrvalosti a materiálnej podpory. Je aj zlatým darcom krvi a doteraz daroval krv vyše stokrát. Živí štyri deti.

Vladimír Krnáč vlani získal Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec a nedávno bol predstavený na portáli prezidenta Srbska so značkou: Najlepšie zo Srbska: https://www.predsednik.rs/lat/pres-centar/najbolje-iz-srbije/hodajuca-enciklopedija-iz-backog-petrovca

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články