Šachový klub Kulpín

Aké je to naše ľudské srdce?

Je zlo v človeku naveky a musí v ňom byť? Možno áno, ale iste to záleží aj na okolnostiach, závisí od spoločenskej klímy, či sa to zlo rozhorí, alebo iba ticho tlie. Či doň ľudia dúchajú, či naň prikladajú... Extrémisti, a nezáleží na tom akej orientácie, sú vždy tí, ktorí dávajú dejinám zhubný smer, ktorých vnútorným motorom je nenávisť. Nenávisti je v súčasnosti preveľa, keďže žijeme v krízovej spoločnosti. Aj celý náš život je už v kríze. Tá sa usadila do hlbín morálky a psychológie. U správneho človeka je to povel na alarm. Súrne treba na ňu, na tú morálku rázne siahať, hoci je to bolestivé. Lebo len poznávaním príčiny choroby, teda tej už hlboko zakorenenej nenávisti, sa liečba stáva možnou. Treba si uvedomiť, že musíme liečiť našu spoločnosť. Takto uvažuje Pavel Sklenár, senior Banátskeho seniorátu SEAVC v Srbsku.

 

Aké je to naše ľudské srdce?

 

Celá naša spoločnosť je ťažko chorá a diagnostikovanú má ťažkú zhubnú chorobu. Ten, kto ten plameň nenávisti rosieval, našiel na dne mnohých duší hodne kladných odoziev. O tom hovoril v duchovnej relácii Pohľady k výšinám Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Pavel Sklenár, senior banátsky a kovačický farár cirkevného zboru II včera, v 5. nedeľu po sv. Trojici. Reláciu si možno vypočuť TU: http://media.rtv.rs/sr_ci/slovacka-redakcija-rns3/48832

Začiatky udalostí sú v našich rukách. Uhlík, iskru zahasíš, ale ťažko je hasiť požiar. Mieni Pavel Sklenár a dodáva, že umenie politiky a vôbec verejného života spočíva v schopnosti rozoznať tú iskru a každý oheň regulovať rozumom a právom. Morálka pritom zohráva veľmi dôležitú úlohu, pravda, ak ju máme.

„Stále je dosť rozumných aj dobrých ľudí, ale ich slovo nepočuť dostatočne jasne v krikľavých davoch, v búšení sa do pŕs: my sme tí praví..." hovorí senior Sklenár a dodáva, že niet tých pravých, vyvolených, treba sa skloniť ku každému človeku. Treba oheň regulovať kým sa dá, predísť tomu plamienku skazy, ktorý v dušiach už-už ide vzbĺknuť.

„Treba dať ľuďom najesť sa, znova je to aktuálne, zbaviť ich strachu a vrátiť im myšlienku. To je rozhodujúce, lebo hlad je zlý, ale dá sa aj vydržať, strach – na ten si možno zvyknúť, a správnu myšlienku nemožno nahradiť ničím. Kde niet myšlienky, kde niet hlbokého myslenia, tam vzniká panika, podhubie extrémistických výbuchov. Zmätku a skazy je stále dosť, hoci môžu vyzerať celkom usporiadane. Niektorí dnes volajú po nasledovaní veľkých vodcov. Radšej by som volal po nasledovaní Ježiša Krista," prízvukuje Pavel Sklenár a dodáva, že nie je neskoro, treba len tvár oprašovať každodennými činmi. Vedieť sa hanbiť za vlastné chyby a chyby nevyhlasovať za klady, aby nevznikla spoločnosť bez morálky.

Pred týždňom, v 4. nedeľu po Sv. Trojici Sladjan Daniel Srdić, farár jánošícky upozorňoval tiež na deviácie, a zdôrazňoval, že je nám nanajvýš potrebné bratské napomínanie, konštruktívna kritika, pravdivé posvietenie na to, čo je v živote tmavé či krivé. Podčiarkoval, že falošná hrdosť vedie k záhube a naopak bratské napomínanie život chráni a pomáha nám napredovať. O tom viac TU: http://media.rtv.rs/sr_ci/slovacka-redakcija-rns3/48690?fbclid=IwAR0zmvAGSvFf-9c6xPZdc-AjRAgnYv_Ogg042EbG39EjPYeEbwhJ1_GckTM

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články