Združenie vinárov a vinohradníkov

5. a 6. október... aby sa nezabudlo

Dni 5. a 6. október sa zapísali do dejín Srbska a Vojvodiny, aj keď sa o nich v súčasnosti málo hovorí. V tomto roku si v tieto dni pripomíname 31 rokov od tzv. „jogurtovej revolúcie" a 19 rokov od veľkých demokratických protestov v Belehrade, tzv. „bager revolúcie". Vojvodinské „piatooktóbrové" udalosti sú akoby posunuté do úzadia a málo sa o nich hovorí, aj keď priamo súvisia s tými belehradskými „piatooktóbrovými" udalosťami, v ktorých bol v roku 2000 zvrhnutý diktátorský režim Slobodana Miloševića. Jogurtovou revolúciou sa totiž začínalo a bagerovou revolúciou končilo Miloševićovo obdobie.

 

5. a 6. október... aby sa nezabudlo

 

Tzv. „jogurtová revolúcia" je pomenovanie pre masové protesty v AP Vojvodine, ktoré sa začali v lete 1988 a ich vyvrcholenie bolo v Novom Sad 5. októbra 1988, keď demonštranti obsadili sídlo Zväzu komunistov Vojvodiny. Protesty sa začali v Báčskej Palanke, odkiaľ pod vedením Mihalja Kertesa demonštranti prichádzali do Nového Sadu a k nim sa pripojili aj demonštranti z Kosova a Metóchie. Zrejme, boli dobre organizovaní, prichádzali autobusmi a v Novom Sade ich hostili dostatkom jedla a nápojov. Tiež im prinášali aj veľké množstvá jogurtov. Pomenovanie „jogurtová revolúcia" vzniklo podľa toho, že demonštranti tými jogurtmi triafali budovu pokrajinského výboru Komunistickej strany. Nasledujúci deň po príchode demonštrantov, keď už bolo zrejmé, že federálne orgány alebo JNA proti demonštrantom nebudú zasahovať a nezastavia obliehanie budovy, dňa 6. októbra 1988 z funkcií rezignovali čelní vojvodinskí predstavitelia a na ich miesta boli dosadení stúpenci Slobodana Miloševića.

Ten známejší „piaty október" sa udial v Belehrade roku 2000. Demokratická opozícia Srbska – DOS, po falšovaných volebných výsledkoch, ktoré mali Miloševićovi zabezpečiť ďalší mandát jeho vlády, mu určila ultimátum, aby do 5. októbra do 15. hodiny uznal volebnú porážku. Keďže sa tak nestalo, začali sa najmasovejšie demonštrácie proti jeho diktatúre, na ktorých sa zúčastnilo najmenej 600 tisíc občanov. Tieto protesty v nasledujúci deň – 6. októbra prinútili Miloševića uznať volebnú porážku a vlastnú prehru.

Po 19. rokoch a po Miloševićovej porážke na moci máme práve tých a takých, proti ktorým sa v roku 2000 udial „piaty október".

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články