Voľby

Červené vlčie maky – hlas krvi

Červené vlčie maky sú jedným zo symbolov vojnových veteránov prvej svetovej vojny. V tomto roku si pripomíname 100-ročnicu ukončenia tzv. Veľkej vojny. Veteráni pripomínajú, že prvá svetová vojna priniesla smrť osem miliónom vojakov. V Kragujevci 9. júna 1918, pred koncom vojny, popravených bolo aj 44 slovenských vojakov. Vláda Republiky Srbska a Výbor pre zachovávanie tradícií oslobodzovacích vojen Srbska vlani v ten deň usporiadali v Kragujevci srbsko-slovenské spomienkové stretnutie. Podujatie prebiehalo na Česko-slovenskom vojnovom cintoríne. Vlaňajšia udalosť bola svojráznym úvodom k tohtoročným podujatiam, ktoré pri príležitosti storočnice tragickej udalosti spoločne zorganizujú Mesto Kragujevac, Vláda Republiky Srbska a Slovenská republika. Ústredné podujatie bude 8.júna 2018 a slovenská delegácia do Kragujevca pricestuje vedená predsedom Národného zhromaždenia SR Andrejom Dankom.

 

Červené vlčie maky – hlas krvi

 

V Kragujevci pri tejto príležitosti usporiadajú svojrázny slovenský deň. Plánovaných je viacero podujatí a v programe vystúpia spolky z Kovačice, Padiny, Boľoviec a Dobanoviec. Otvorená bude výstava obrazov Rada Van Ladomerského, Željko Čapeľa pripráva výstavu starých fotografií o Kragujevci a slovenských vojakoch z prvej sv. vojny, vystavovať budú tiež insitní maliari z Kovačice, plánovaná je aj výstava fotografií Petra Dešića a etnografická výstava dobanovských žien.

Na Stanovljanskom poli v Kragujevaci bolo 44 slovenských vojakov Rakúsko – Uhorskej armády, príslušníkov náhradného práporu 71. Pešieho pluku popravených zastrelením, pretože sa vzbúrili proti nezmyselnej vojne a utlačovaniu.

 

Červené vlčie maky – hlas krvi

 

Červené vlčie maky ako symbol veteránov prvej sv. vojny vznikol podľa básne kanadského chirurga Johna McCraea In Flanders fields (V poliach Flámska). „Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články