Voľby

Bojovníčky XIV. VÚSB

V XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigáde (VÚSB) bojovalo 86 žien, z Petrovca 42, zo Starej Pazovy 13, z Kysáča 11, z Pivnice 7, z Kulpína 6, zo Selenče 3, Begeča 2 a po jednej z Ľuby a Lalite. Mnohé z bojovníčok mali len 15 či 16 rokov. Svoje mladé životy obetovali Mila Zabunová z Kulpína, Zuzana Sičová z Pivnice, Zuzana Šuľanová z Kysáča, Anna Kubečková z Ľuby a dve Petrovčanky: Anna Víziová, ktorá zahynula keď mala iba devätnásť 21. marca 1945 od výbuchu míny, kým mladučká, 16-ročná Mária Nôtová vytúženú slobodu zaplatila životom 19. mája 1945 v našickej nemocnici, ktorú ustaši vyhodili do vzduchu, desať dní po podpísaní kapitulácie Nemecka... Obe tieto dievčatá mali v brigáde aj otcov. V Kysáči bolo zvykom, že sa do odbojového hnutia akosi automaticky zapájali aj manželky partizánov. Nejedna matka sa do vojny vybrala za svojim synom. Dozvedáme sa to z referátu Anny Dudášovej zo sympózia Revolučné odkazy XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, uskutočneného 10. novembra 1979 v Petrovci, z ktorého v roku 1980 Obzor vydal zborník prác. Mnohé ženy sa z vojny vrátili s rôznymi zdravotnými problémami... Ich ruky a nohy boli omrznuté a spuchnuté od mrazu a predčasné vrásky na ich tvárach dlho rozprávali o hrôzach vojny.

 

Bojovníčky XIV. VÚSB

 

Bojovníčky XIV. VÚSB

 

Bojovníčky XIV. VÚSB

 

Bojovníčky XIV. VÚSB

 

Bojovníčky XIV. VÚSB

 

Marka Kriváková a Marka Gierová zachránili životy mnohým súdruhom, medzi ktorými boli aj preziabnutý Ján Trusina zo Selenče a ranený Ján Sič z Pivnice. Mária Gierová do konca života nezabudla na ľadovú Drávu a čln, do ktorého sa len-len že nenačrela voda a nepriateľ strieľal i z jednej i druhej strany. Plávať nevedela... Vedela však, že bojujú za to svetlé a radostné, čo sa črtalo v predstavách o krajšom zajtrajšku. Pochopila, že sa vo vojne vlastné túžby musia obetovať v prospech celého ľudu.

 

Mladá partizánka Mária Gierová

 

Mladá partizánka Mária Gierová

 

Pavel Mučaji vzdal hold ženám bojovníčkam v II. sv. vojne v piatich ženských podobizniach v básnickej zbierke Moja Itaka.

Anna Víziová

V petrovských uliciach nový svet rodil sa,
ona ho objať chcela;
so zbraňou na srdci zrejúcej mladosti
na front uletela.

Mária Nôtová

Mohla sa vydať. Ale pošla s vami,
smrti vás vyrvať chcela.
Necelých šestnásť za vlasť obetovať –
ach, to je veľa, veľa.

Mamička Diviaková

Matkino srdce, to sú krehké črepy,
je to samá bolesť a sám žiaľ.
Vy ste to znali najlepšie hádam sama,
veď na dvoch frontoch bojoval.

Mária Tušiaková

Bola dievčaťom, bože, dievčaťom,
ale jej narástlo srdce za noc a deň,
keď pošla na front, akoby do žatvy,
biť sa za sen,
za veľký sen.

Teta Imreková

Aj ja som mala...
Ó, ľudia, mala.
Boli jak ruky,
boli jak oči,
DVAJA.
Lež keď ste ich zvali svet z pekiel vykúpiť,
odišli z tohto raja.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články