Vo veku 88 rokov sa z tejto časnosti do večnosti vydal Ján Kaňa. Štyridsať rokov pôsobil ako učiteľ triednej výučby na Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach, kde sa aj vďaka nemu vyučovali a vychovávali deti Slovákov v slovenskom duchu a jazyku. Okrem toho, mimoriadne úsilie vynaložil v rámci školy na mimoškolských aktivitách žiakov. Bol neúnavným ochotníkom: organizoval folklórne súbory a úspešné divadelné inscenácie v rámci Kultúrno-umeleckého spolku Sládkovič. Ján Kaňa sa narodil 9. marca 1933 v Petrovci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. Dvadsaťročný sa presťahoval do Boľoviec, ktoré do konca života vnímal ako svoje vlastné.
Foto: www.aus.org.rs
Po úspešnom absolvovaní Slovenského gymnázia v školskom roku 1952/53 na Učiteľskej škole získal diplom učiteľa triednej výučby. Koncom roka 1953 sa zamestnal na Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach ako učiteľ a pôsobil tam celý svoj pracovný vek až do odchodu na dôchodok roku 1992. Ešte na Učiteľskej škole sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Annou Ponigerovou, ktorá sa s ním delila o radosti, krásu a problémy učiteľského povolania.
Foto: Kus Sládkovič Boľovce
Ján Kaňa patril do generácie učiteľov, ktorí neboli iba učiteľmi školských detí. Organizoval prednášky aj pre dospelých, snažil sa spoluobčanom ozrejmiť výdobytky súčasnej vedy a techniky, obrábania pôdy, kultúru bývania... Sprostredkoval im zadovažovanie slovenských kníh a časopisov, dopisoval do vtedajšej slovenskej tlače vo Vojvodine.
Pre zásluhy v oblasti vzdelávania mu 11. októbra 2013 v Sarvaši odovzdali Cenu Samuela Tešedíka. Laudatio na jeho kandidatúru napísala predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová. Mnohé ďalšie ocenenia získal ako kultúrny dejateľ na rôznych festivaloch a prehliadkach.
Česť jeho pamiatke!
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)