Dejiny školy

Anotácia Kovačického kalendára 2022

píše prof.Dr. Miroslav Vitéz

Každé dielo, ktoré osvetľuje, objasňuje, prehlbuje naše poznania kultúry života, tvorivej činnosti, hmotných a duchovných hodnôt príslušníkov našej národnosti - treba osobitne uvítať. A medzi také diela nepochybne patrí aj kniha pod názvom Kovačický kalendár 2022 redaktora Pavla Matúcha, ktorú vydalo Memoriálne stredisko doktora Janka Bulíka v Kovačici s jeho zakladateľom Pavlom Balážom.

 

Anotácia kovačického kalendára 2022

 

Kniha zachytáva širší komplex žánrov, udalostí, osôb a údajov než nám to napovedá skromnosť jej názvu. Totiž tradičný kalendárium tvorí iba jej úvodnú menšiu časť. Keď ide o právnu povahu jej vzniku, nepochybne, má znaky literárneho diela ochráneného autorským právom. Vskutku, predstavuje súbor početných nezávislých prevažne autorských diel, ktorý je spôsobom výberu a usporiadania výsledkom tvorivej duševnej činnosti jej redaktora, ktorý je tým pádom aj autorom tohto súborného diela. Obsahuje pohľad na to, čo sa v Kovačici dialo v minulosti ale i na to, čo sa deje v súčasnosti a to z lokálneho ale i širšieho hľadiska.

Nuž asi tá nie najúrodnejšia banátska čiernozem, zdedený slobodomyseľný hraničiarsky duch bažiaci po slobode, rovnosti, spravodlivosti vykryštalizovali u Kovačičanov tvorivú húževnatosť, túžbu po pokrokovom, spravodlivom a krásnom. Tieto skutočnosti v ich živote determinovali aj vznik politických a kultúrnych fenoménov s dopadom mimo miestnych rámcov, predstihovo smerujúcich do roviny univerzálnych politických a kultúrnych hodnôt, o čom sa poznanie šírilo a sa šíri aj v medzinárodnom spoločenstve. Máme tu na mysli povestný Kovačický proces z roku 1907, ktorý je v kalendári zaznamenaný. Bol to historický zápas Kovačičanov o uctievanie nielen práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ale i práva používať vlastnú slovenskú reč t.j. deklarovať sa nielen ako jazyková ale aj ako národná menšina, čo priekopnícky volalo aj po medzinárodnoprávnej úprave a ochrane elementárnych ľudských, menšinových práv a základných slobôd. Tento proces pred vyše sto rokmi otriasol časťou vtedajšieho civilizovaného sveta (o ňom medzinárodnú verejnosť informoval popredný britský publicista, historik, politik Robert William Seton-Watson. Viac Farkaš,J.Jozef, Dejiny Kovačice 1802 – 1946, vydanie autorovo, Kovačica, 1985, s. 81; Svetozár Hurban Vajanský sprostredkoval, aby sa o ňom písalo vo vtedajšej ruskej tlači). Totiž, v tom čase medzinárodne uznaný a ochránený systém ľudských, menšinových práv a základných slobôd ani neexistoval.

Naproti tomu, v súčasnosti takým národným ale i nadnárodným fenoménom, tentoraz v oblasti kultúry, je kovačické insitné umenie, ktoré obdivuje celý svet. A nielen to, ale celý svet si ho aj privlastňuje prostredníctvom početných expozícií jeho diel, nárokujúc, aby sa aj formálne začlenilo do kultúrneho dedičstva sveta v rámci UNESCO a tak sa stalo univerzálnou a globálnou svetovou kultúrnou hodnotou. A tento trend v živote a práci Kovačičanov prekonávajúci lokálne hranice, viditeľný v širších ako aj vo svetových rozmeroch, okrem uvedeného, viaže sa aj na iné historické, súčasné udalosti, niektoré popredné kovačické rodiny, osobnosti žijúce doma a v zahraničí. O všetkom tomto široko sa píše v tejto knihe.

Podľa literárnej povahy toto dielo kvalifikujeme ako svojráznu rozkošatenú kroniku Kovačice a jej obyvateľov, ktorá obsahuje články, zápisy o osobnostiach, udalostiach, kultúre, umení zdraví, športe, gastronómii a o inom v histórii a súčasnosti. Medzi nimi sú i príspevky, čo iba faktograficky zaznamenávajú pozoruhodné skutočnosti z kovačickej prítomnosti a minulosti.

Túto náležitosť prízvukujeme a v tom zmysle túto knihu môžeme vnímať aj ako atypickú kroniku života Kovačičanov, ktorú si prevažne spísali sami Kovačičania o vlastnom živote. Z tohto uhla pohľadu táto kronika života je najvzácnejším autorským dielom tejto osady, lebo jej autormi väčšinou sú sami Kovačičania a ich jedinečné a nenapodobiteľné životné príbehy. Pravda, dúfajme, že nie je aj posledným takýmto dielom.

V širšom zmysle, tento kalendár nepochybne môžeme zaradiť do tzv. literatúry faktu, k čomu inklinuje spôsobom výberu a spracovania dejinných a súčasných udalostí, výberom literárnych, odborných a vedeckých a iných materiálov a pozitivistickým prístupom k ich prezentovaniu a objasneniu.

Taktiež, táto kniha o Kovačici je aj akýmsi zborníkom historických odkazov, poučení ukazujúcich na zmysel dejín ale i smery vývoja súčasného života. A bez princípu historizmu nie je možné poznať ani podstatu poznania ani logiku jeho vývoja.

Kniha je systematizovaná do 18. častí, má s prílohami vyše 400 strán. Jej hodnovernosť je dokumentovaná početnými fotografiami, krásne je ilustrovaná maliarmi kovačickej insity.

Srdečne ju odporúčame našej verejnosti.

 

Prof.Dr. Miroslav Vitéz

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články