O nás

Pavel Jozef Šafárik

Pred 225 rokmi 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo sa narodil veľký Slovák, ktorý pre Srbov, ich školstvo, literatúru a jazyk urobil míľové kroky dopredu. Známy slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor Pavel Jozef Šafárik od samotného začiatku stál v čele srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, bol aj prvým autorom dejín srbskej literatúry a urobil veľa pre srbskú filológiu. Do Nového Sadu prišiel v roku 1819 ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho čoskoro po príchode vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu, tam sa jeho rodina rozrastala. V roku 1822 sa oženil s 19 ročnou Júliou Ambróziou z drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy (Maďarsko) s ktorou mal päť detí. Šafárik sa pomerne rýchlo začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom a tunajším Slovákom zanechal mnoho, žiaľ, nebolo mu odplatené rovnakou mierou. To málo, čo dnes predsa svedčí o jeho veľkosti, treba preto stále pripomínať.

 

Pavel Jozef Šafárik, olejomaľba (autor Karol Miloslav Lehotský)

 

Pavel Jozef Šafárik, olejomaľba (autor Karol Miloslav Lehotský)

 

V centre Nového Sadu je jeho menom nazvaná ulica, slovenské spolky v Novom Sade a v Dobanovciach nesú jeho meno, na nádvorí známeho novosadského gymnázia J.J. Zmaja, ako aj v kulpínskom parku stojí Šafárikova busta a ďalšiu jeho bustu vlastní aj KUS Šafárik Dobanovce.

Treba tiež zdôrazniť, že sa v Novom Sade patrične oslávila dvestoročnica narodenia Pavla Jozefa Šafárika. Profesor Dr. Michal Týr vtedy, pred štvrťstoročím písal, že Šafárikovo jubileum bolo v Srbsku zaznamenané organizovaním dvoch vedeckých zhromaždení, ktoré sa konali v roku 1995 v Novom Sade a Starej Pazove. Z novosadskej porady bol publikovaný aj zborník prác Pavel Jozef Šafárik (1795–1995), ktorý v roku 1996 vydali Matica srbská a Filozofická fakulta z Nového Sadu a pod rovnakým menom zborník v roku 1997 vyšiel tlačou aj v Národnej knižnici Dositeja Obradovića zo Starej Pazovy. Viac TU: http://kovceg.tripod.com/mihal-tir.htm

Na gymnáziu v Novom Sade, ktoré malo v tom čase približne dvesto žiakov, Šafárik bol medzi profesormi jediným Nesrbom a jediným evanjelikom. Svoje účinkovanie vo funkcii riaditeľa začínal s veľkým nadšením a humanistickým programom, ktorý sa v srbskej literatúre uvádza ako „Šafárikov výchovno-vzdelávací program pre Srbov".

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (Foto Nenad Glišić)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (Foto Nenad Glišić)

 

O význame Šafárika pre srbskú filológiu, ale aj kultúru vôbec, najlepší syntetický posudok podal Petar Milosavljević, ktorý v knihe „Sistem srbske književnosti" v kapitole Budúci vzťah ku Šafárikovi hovorí: „Šafárik sa vo filológii zjavuje trochu neskoršie ako Vuk. Aj keď nebol Srb, aj keď nikdy nepísal ani neuverejňoval v srbčine, predsa urobil veľa práve pre srbskú filológiu. Jeho prínos na tom poli sa môže porovnať s prínosom Vukovým. Vuk zapísal a vydal najlepšie výtvory srbskej ústnej literatúry a čiastočne sa zaoberal aj písanými pamiatkami. Šafárik sa čiastočne zaoberal ústnou literatúrou, ale popísal srbské písané pamiatky a niektoré z nich aj vydal. Žiadny iný filológ, ani Srb, ani človek inej národnosti, sa z tohto aspektu nemôže s ním porovnať. Jeho dielo je komplementárne s dielom Vukovým. Až oni dvaja položili základy srbskej filológie v prvej polovici 19. storočia. Vuk Karadžić a Šafárik mali v podstate rovnaké náhľady na srbský jazyk a korpus srbskej literatúry. Šafárikovo meno má zostať trvalo zapamätané ako meno prvého autora dejín srbskej literatúry, ako autora prvých dejín srbského jazyka a ako jedného z najdôležitejších srbských bibliografov všetkých čias. To inými slovami znamená, že je jeho dielo vbudované do samotných základov srbskej filológie". Významný srbský filológ Djura Daničić „pod bezprostredným dojmom zo smrti Šafárikovej" písal: „Utratili sme človeka najznamenitejšieho medzi Slovanmi... Zosnulý vedel o Slovanoch všetko, čo sa v jeho čase vedieť mohlo... I povedal svetu to, čo vedel... Či nemáme byť hrdí, že taký človek, jeden z prvých ľudí svojej doby v Európe, bol učiteľom v prvej významnejšej škole srbskej – v novosadskom gymnáziu ?" Píše Ján Jančovic: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3330-pavol-jozef-afarik

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Busta Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne (Foto Martin Pucovský)

 

Bustu Pavla Jozefa Šafárika v Kulpíne slávnostne odhalili 14. 07. 2013 a nachádza sa v aleji velikánov v kulpínskom parku o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5953-pj-afarik-srbsko--slovenska-spolupraca--srpsko--slovaka-saradnja

„Mladého doktora Jenskej univerzity Pavla Jozefa Šafárika druhý rok po príchode do Nového Sadu, v roku 1821 požiadal synovec srbského patriarchu Stratimirovića Toša Stratimirović, veľkostatkár z kulpínskej rodiny Stratimirovićov, ktorý podporoval slovenskú kultúru, aby prevzal výchovnú starostlivosť nad jeho synom Milošom. Šafárik síce Miloša vychovával v Novom Sade, avšak prichádzal na majetok Stratimirovićovcov v Kulpíne a tu pracoval aj na svojich vedeckých dielach," povedal na oslavách Dňa Kulpína 2013 prof. Samuel Boldocký. Celý jeho referát si možno prečítať TU: http://www.kulpin.net/files/14.07.2013-safarik.pdf

 

Šafárikova busta v Dobanovciach (Foto Željko Čapelja)

 

Šafárikova busta v Dobanovciach (Foto Željko Čapelja)

 

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik a Slovenský dom v Dobanovciach v roku 2013 získali vzácny dar. Známy umelec, maliar a sochár, profesor Živorad Žika Ciglić im zhotovil a daroval bustu Pavla Jozefa Šafárika. Na ten spôsob umelec chcel upevniť priateľstvo našich dvoch národov. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/6172-afarikova-busta-v-dobanovciach

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 vzácny príklad spolupráceJuraj B. Ďurove 2020-05-14 22:56
dakujem velmi pekne autorovi článku za všetky cenné informácie a pekné pripomenutie výročia narodenia vzácneho človeka prof.pavla Jozefa šafárika, rodáka z malebnej gemerskej obce Kobeliarovo. s úctou spomíname aj v Košiciach, kde sa nachádza aj významná univerzita nesúca jeho meno=UPJŠ /univerzita pavla Jozefa šafárika/.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články