O nás

Karol Medvecký – 160 rokov narodenia

Karol Medvecký sa narodil vo Veľkej Slatine 27. januára 1860 a zomrel v Selenči 16. októbra 1937, kde je aj pochovaný. V týchto dňoch, keď sa napĺňa 129 rokov od jeho príchodu do Selenče (za farára si ho pozvali 23. mája 1891), vďačný zbor mu renovoval hrob. Pred príchodom do Selenče Medvecký pôsobil sedem rokov v Petrovci. Do Petrovca prišiel roku 1884 a tam najprv pracoval ako učiteľ na školách a pomáhal v kňazskej službe pri Jurajovi Mrvovi. Po štyroch rokoch po príchode na Dolnú zem, roku 1888, sa oženil s učiteľkou Máriou Garayovou a v tom čase vypomáhal v kňazskej službe v Kulpíne. Keď sa napokon usadil v Selenči, o dva roky tam zamestnal Jána Čajaka. Ján Čajak prišiel za učiteľa do Selenče v decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca...V Selenči na fare sa v tom období neraz zastavovali aj ďalší veľkí spisovatelia, medzi ktorými aj Janko Jesenský, o čom svedčí pohľadnice s pozdravom zo Selenče, ktorú Janko Jesenský písal Miline Jesenskej, manželke mladšieho brata Fedora do Liptovského Sv. Mikuláša.

 

Foto: Slovenská národná knižnica, digitálna zbierka

 

Foto: Slovenská národná knižnica, digitálna zbierka

 

Foto: Slovenská národná knižnica, digitálna zbierka

 

Keďže Janko Jesenský nemal pohľadnicu Selenče, pozdrav písal na pohľadnici Petrovca, s tým, že preškrtol Petrovec a dopísal Selenču. Tento dokument sa nachádza v digitálnej zbierke Slovenskej národnej knižnice, na čo nás upozornila Andrea Sadloňová zo Záhorskej knižnice v Senici. Na pohľadnici je aj podpis Karla Medveckého. Janko Jesenský na jednej strane pohľadnice píše: „Pozdrav zo Selenči, ale ev. kostol a obecný dom z Petrovca. Za to nič! Len nech je ten pozdrav úprimný a srdečný."

Z druhej strany, ponad fotografiu petrovského obecného domu, kde je škrtané „ z Petruca" je dosť nečitateľne uvedený dátum 31. okt. 1900 (asi) a tam je ešte dopísané: "Mal som prácu v susednom meste a odtiaľ zabehnul som do Selenči, zkadiaľ posielajú vrelý (asi) pozdrav Vám i Fedorovi..." – podpísaní sú viacerí.

Karol Medvecký mal zrejme blízky vzťah k literatúre a divadlu. V osemdesiatych rokoch 19. storočia v Petrovci organizoval divadlo učiteľ Ján Straka (1850 – 1888) a po jeho smrti aj Karol Medvecký, neskôr evanjelický farár v Selenči. Medvecký si krátko po príchode do Selenče pozval Jána Čajaka, ktorý tú činnosť ďalej rozprúdil. Medveckého manželka Juliana (Júlia) tiež hrávala a režírovala divadelné predstavenia.

Najstarší Selenčania si ešte vždy spomínajú na Karola Medveckého, evanjelického farára. Iste však nevedia, že nemal iba meno Karol, ale že jeho plné meno znelo Ján-Aurel-Pavel-Karol Medvecký. Narodil sa vo Veľkej Slatine 27. januára 1860 z otca Samuela, tiež ev. farára, a matky Terézie Langovej. U otca, ktorý učil i iné deti, získal základné vzdelania a roku 1869 sa zapísal do latinskej školy v Lučenci. V školení pokračoval vo Veľkej Revúcej a Turčianskom Sv. Martine a matúru zložil v Banskej Štiavnici. Teológiu študoval v Bratislave, Viedni a Bazileji. Štúdium skončil roku 1883 a v tom roku bol vysvätený za farára. Ako kaplán začal pracovať v Hrochoti. Do Petrovca prišiel roku 1884. Uvádza sa to na stránke evanjelického cirkevného zboru v Selenči TU: http://www.selenca.rs/sk/dejini/vierovyznanie/evanjelicky-av-cirkevny-zbor

 

Karol Medvecký – 160 rokov narodenia

 

Hrob K. Medveckého v Selenči (foto Juraj Beredi-Ďuky)

 

Hrob K. Medveckého v Selenči (foto Juraj Beredi-Ďuky)

 

Roku 1894 K. Medveckému zomrela prvá manželka Mária. Do druhého manželstva vstúpil 24. februára 1895 s Júliou Zvarovou z Tisovca. Mal dve deti - Boženu a Karla. Zomrel v Selenči 16. októbra 1937. Pochovaný je na cintoríne v Selenči.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 Pekný deň pani Pucovská,Ján Sabo 2020-05-21 06:25
pokúsil som sa rozlúštiť dátumy na priloženej pohľadnici. V písanom dátume pri preškrtnutom Petrovci nachádzam dátum 31. okt. 1906, keď nula je spojená s ďalším číslom s malým spodným oblúkom, teda šestkou. Aj môj otec takto spojoval čísla, keď na predchádzajúcom čísle nula vidieť „kvačku“. V tom čase sa zvyčajne vynechávalo prvé číslo roku a písalo sa len 906 ako to je na poštovej pečiatke odosielacej pošty. Tam však nevidíme deň, lebo sa nachádzal na odtrhnutej časti známky. Na poštovej pečiatke cieľovej pošty nachádzame dátum 06 NOV 3, teda 3. novembra 1906 i keď naznačená nula nie je úplná. Nula 0 a O boli na poštovej pečiatke identické, čo vidíme na pečiatke odosielacej pošty. Zasa ďalší dôkaz o rýchlosti vtedajšej pošty, pohľadnica napísaná 31. októbra do cieľovej pošty došla 3. novembra. Kde sa na to „hrabe“ dnešná pošta?!
Ján Sabo z Prievidze
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články