Pamätníček

Kulpínska mozaika II.

Kulpínska mozaika II.
 
V rokoch 1941 - 44 sme často boli v Kulpíne a mňa tam nechávali aj na prázdniny u strýka - báči Vlada Harmincu. Ako dieťa z Pešti som sa dostala do úplne nového, neznámeho a veľmi zaujímavého prostredia. Mnohému som sa divila a mnoho som si zapamätala. Prekvapilo ma, že bránku ani dvere na noc nezamykali, ako aj hlboké ticho po zotmení. Prvé letá som trávila v starom dome Širkovcov, ktorý bol v uličke smerom od kostola dole. Stará mama Širková bola vlastne Vladovou svokrou - veľmi milá, dobrá, vrtká, obetavá žena. So sesternicou Olinkou sme sa najradšej hrávali u nej na chladnom paláši, kde sme obyčajne viedli súboj v hádzaní obilia, čo sa tam sušilo. Na dvore sme zase behali slalom v postavených konopných snopoch - čiže čo sa dalo, sme rozsypali alebo pováľali. Ale stará mama nás nikdy nekarhala.
Zaujímavý bol aj jej dom, čo sa líšil od iných tým, že bol ďaleko vo dvore a za došteným plotom. Pôdorasom sa tiež líšil od sedliackych domov, údajne preto, že tam kedysi bola fara.
 
Báči Vlado pracoval na obecnom dome. Neskôr si postavil pekný domček na hlavnej ulici, blízo Rumanovej krčmy. Dom nezabral pozemok v celej šírke a tak okoloidúci cez drôtený plot obdivovali krásne jahody, ktoré boli v tom čase ešte zvláštnosťou, lebo hlavná činnosť našincov bola na poliach a hlavnými plodinami bolo obilie, kukurica, repa, ďatelina, konope.
 
Elektrina v domoch bola zriedkavá, aj u Vlada sme svietili petrolejkou. Jej teplé svetlo nás sústredilo večer na malej verande, kde sme pravidelne večerali šunkových „husárov“ - dnes sa to volá jednohubky a zapíjali sme ich ešte teplým, čerstvo podojeným mliekom, čo sme nosili z dnešnej Kanálskej ulice.
 
Tu som bola svedkom, ako na druhej strane ulice za deň postavili dom. Prišli móbári, spravili šalovanie, nabíjali múry malého domčeka, čo mal pitvor, preniu aj zaniu chyžu a do večera múry stáli. Tesár zatiaľ zbíjal krov, ešte ho na dom nedali, ale oldomáš po zotmení bol veselý a ja som mohla konečne zavrieť ústa, ktoré som od údivu nad nevídanou činnosťou, mala celý deň otvorené. Darmo - v Pešti takô nebolo!
 
Natália Maliariková rodená Harmincová

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články