Podmienky používania

Slovenský sokol: ni zisk, ni slávu!

Prvé snahy o založenie Sokolského družstva v Petrovci datujú zo dňa 22. septembra 1912 roku. Toho dňa 59 uvedomelých Petrovčanov prišlo na ustanovujúce valné zhromaždenie, kde sa vyslovili, že si žiadajú, aby bol v Petrovci založený „Slovenský sokol." Túto svoju žiadosť predostreli vrchnosti na schválenie. Žiadosť podpísali: ako žiadatelia Pavel Kukučka a Július Kubány a ako svedkovia Pavel Bálent, Michal Botka a Andrej Mráz. Táto myšlienka založenia Sokola bola však v samom zárodku hneď znemožnená, udusená. Aj keď vtedajšie vrchnosti Srbom povoľovali zakladanie Sokola, Slovákom to bolo pripisované za vlastizradné podnikanie, boli za to prenasledovaní a iniciátori biľagovaní ako zradcovia a buriči. Písala o tom Národná jednota 16. marca 1940.

 

Slovenský sokol: ni zisk, ni slávu!

 

Po zamietnutí tejto ich žiadosti myšlienka sa ešte väčšmi upevnila a čakala na svoje realizovanie. Práve ten zákaz založiť Sokolské družstvo vyvolávalo ďalšie komentáre a každodenne táto myšlienka uvedomelých Petrovčanov získavala čoraz viac prívržencov. Prvý pokus sa teda nepodaril, no prišiel deň oslobodenia, keď napokon smelo mohli prejavovať svoje slovanské presvedčenie a uplatňovať svoje túžby. V Národnej jednote 16. marca 1940 pri príležitosti 20. výročia Sokolského družstva písalo:

„Dňa 20. februára roku 1920 svolaná bola prvá užšia porada, na ktorej bolo uzavreté čím skôr sosbierať potrebný počet členstva, aby sa mohlo pristúpiť samej organizácii. Toto sa stalo už 6. marca, keď bolo konané sriaďujúce valné shromaždenie a tým vlastne založené Sokolské družstvo. Tomuto valnému shromaždeniu predsedal Samuel Starke, biskup a zapisovateľom bol Dr. Andrej Sirácky. Po vybavení formalít a vypovedaní, že sa družstvo zakladá, pristúpilo sa k voľbe funkcionárov. Za starostu zvolený bol dr. Jozef Šuster, za podstarostu Jozef Šimek, za náčelníka Štefan Kvas, za podnáčelníka Ján Čajak ml., za I. zápisníka Dr. A. Sirácky, za II. zápisníka Ján Zelenák, za cvičiteľov Alexander Hýl a Karol Jesenský, za pokladníka J. Hlaváč. Za členov výboru: M. Labáth, Ján Turčan, V. Godra, J. Demrovský, J. Záborský, J Grúnik, J. Kubány, P. Jesenský, P. Kukučka a J. Lamoš. Za členov dozorného výboru: A. Labáth, P. Bartók a M. Kellenberger. Za členov čestného súdu: J. Kubány, M. Križan, S. Hlaváč st., Ľ. Slavka a S. Slavka. Takto sostavená správa Sokolského družstva vstúpila do života, aby konala svoje vznešené poslanie; aby slaviansku a sokolskú myšlienku hlásala aj do najodľahlejšej zakrnelej slovenskej duše. Vedomá súc svojho poslania a verná sokolskej ideológii, už v prvé roky svojej činnosti zanecháva nezmazateľné stopy. Je isté, že tieto stopy poprerývané sú mnohými nedostatkami. Ale musíme si uvedomiť, že v tom čase nebolo toľko schopných, pripravených a spolkový život znajúcich ľudí ako dnes. Veď Sokol bol u nás v Petrovci priekopníkom spolkového života. Je základom dnes mohutného spolkárenia. Zmeny jednotlivých funkcionárov boly na dennom poriadku. A to nie preto, že by snáď nebolo dostatočného porozumenia a ambície. Naopak! Vtedy sa to začínalo s veľkou obetavosťou a oduševnením. Takže možno povedať úplne si bol vedomý každý toho krásneho sokolského poslania: ni zisk, ni slávu! Avšak nepoznanie spolkového života, nedostatočná odborná príprava oddialila mnohých z radov vedúcich. Opustili zodpovedajúce miesta, ale krásnu sokolskú myšlienku nezavrhli, podporovali ju a podporujú aj dnes nielen morálne, ale keď toho treba aj materiálne.

A ako by aj nie!

Veď si len nechajme pred svojím duševným zrakom predefilovať tých uplynulých 20 rokov sokolského života a sokolskej práce a úprimne musíme soznať: dosť vykonalo naše Sokolské družstvo, veď svedčia o tom i mnohé uskutočnené podnikania! Jeho členovia sa nedali odstrašiť tými prvými nedostatkami, ale pokračovali v duchu sokolskom: ni krok nazad, napred sa ísť musí! Táto vytrvalosť zvíťazila a pomerne za krátku dobu vychovaný bol káder odborne vzdelaných členov a členiek. Títo zase so svojím prvým či stálym starostom, neúnavným Dr. Šusterom, za celých 20 rokov pevne a vytrvale premáhali všetky spolkové a národné ťažkosti! Lebo veď Sokol bol jediným hýbadlom národným."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články