Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

Vendelín Bohboj Kutlík

Pred 190 rokmi, 5. apríla 1834, sa v Starej Pazove narodil Vendelín Bohboj Kutlík, slovenský advokát, básnik, publicista, národný buditeľ a organizátor kultúrneho života. Toto jubileum nám pripomína Spolok Martina Rázusa, ktorý na svojej facebookovej stránke uvádza časť textu JUDr. Petra Kerecmana, PhD.: Vendelín Bohboj Kutlík sa narodil ako tretie dieťa v evanjelickej, národne uvedomelej rodine. Vendelínovi rodičia – Ján a Jozefína Jaroslava, rod. Potocká – pochádzali z Oravy, resp. z Liptova. Medzi krajanov do Vojvodiny sa presťahovali potom, ako Vendelínov otec po skončení štúdií dostal miesto učiteľa v Starej Pazove. Tu malý Vendelín prežil prvých desať rokov života. V roku 1844 sa rodina presťahovala do juhomaďarského Pitvaroša.

 

Foto: http://www.nasaadvokacia.sk/v_kutlik.html

 

Foto: http://www.nasaadvokacia.sk/v_kutlik.html

 

Na mladého Vendelína malo nepochybne vplyv priateľstvo jeho otca s Ľudovítom Štúrom ako aj otcova osvietenecká činnosť. Po skončení ľudovej školy študoval na gymnáziách v Sarvaši a v Banskej Štiavnici. Právnickú akadémiu dokončil roku 1862 v Prešporku, s osemročným prerušením stráveným vo vojenskej službe. Hneď nato nastúpil praxovať do advokátskej kancelárie svojho priateľa Michala Mudroňa a po zložení advokátskej skúšky v roku 1866 v Budapešti sa stal tajomníkom novovymenovaného liptovského župana Jána Francisciho.

Počas pôsobenia u Francisciho sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou Boženou, rod. Hodžovou (1847 – 1936), dcérou jedného z najvýznamnejších štúrovcov Michala Miloslava Hodžu.

V roku 1867 si Vendelín (Vendko) Kutlík otvoril advokátsku kanceláriu v Trnave. Počas nasledujúcich siedmich rokov (do roku 1874) sa nezmazateľne zapísal nielen do právnického ale aj kultúrneho života mesta. Medzi tunajšími obyvateľmi organizoval kultúrny život.

V roku 1875 sa Vendelín Kutlík s rodinou presídlil do Bratislavy a nasťahoval sa do bytu v nájomnom dome na Panenskej ulici (dnes Panenská č. 17). Byt sa stal miestom stretávania národne orientovaných študentov. V čase silnejúceho národnostného útlaku ho pre jeho aktivity obvinili z panslavizmu a zakázali mu ďalšiu advokátsku prax. Podobne ako jeho, opatrenia štátnej moci postihli aj Vendelínove deti (napr. syna Vladimíra, ktorý verejne vystúpil na otcovu obranu, vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku a dcéry, učiteľky Mária a Viera, sa nesmeli zamestnať na štátnych školách).

Rodina bola zničená materiálne i morálne. Z tejto potupy sa Vendelín Kutlík nespamätal až do svojej smrti 4. júna 1904 v Bratislave.

Telesné ostatky významného národovca spolu s ostatkami jeho manželky (svojho manžela prežila o tridsaťdva rokov, zomrela 10.4.1936) dnes odpočívajú pod jednoduchým náhrobkom v spoločnom hrobe na bratislavskom evanjelickom Cintoríne pri Kozej bráne. Nad jeho hrobom je vztýčený mramorový kríž nesúci úvodné slová hymnickej piesne od Andreja Sládkoviča Hojže, Bože, jak to bolí.... Hneď vedľa je pochovaná aj matka jeho manželky Cornélia Hodža-Kellnerová.

V bratislavskej Petržalke bola na počesť Vendelína Bohboja Kutlíka pomenovaná jedna z ulíc.

Viac TU: http://www.nasaadvokacia.sk/v_kutlik.html

 

Autor článku: JUDr. Peter Kerecman, PhD.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články