Slovenské insitné umenie zo Srbska - Srbský jazyk

Veľvyslanec Aleksandar Nakić odovzdal kópie poverovacích listín

Dňa 22. februára 2024 odovzdal veľvyslanec Srbska na Slovensku Aleksandar Nakić kópie poverovacích listín Ingrid Horvaj, riaditeľke Diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Veľvyslanec A. Nakić poďakoval Slovensku za jeho principiálny postoj k otázke Kosova a Metohije a veľmi pozitívne ohodnotil podporu Slovenska v procese vstupu Srbska do Európskej únie. Účastníci diskusie sa zhodli, že bilaterálne vzťahy sú vynikajúce a priateľské a vzájomne vyjadrili pripravenosť na ich ďalšie posilňovanie vo všetkých oblastiach. Uvádza sa to na webovej stránke ambasády Srbska v Bratislave. Nového srbského veľvyslanca čoskoro očakáva audiencia v prezidentskom paláci u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej odovzdá poverovacie listiny.

 

http://www.bratislava.mfa.gov.rs/

 

http://www.bratislava.mfa.gov.rs/

 

Aleksandar Nakić pochádza z Kulpína, odrastal medzi Slovákmi, plynule hovorí po slovensky a je prvým srbským veľvyslancom v Slovenskej republike, ktorý pochádza z väčšinovo slovenského prostredia v Srbsku. Jeho matka Ksenija rod. Grujić, odborná učiteľka srbského jazyka, pracovala vo všetkých štyroch základných školách v Báčskopetrovskej obci, z ktorých tri sú prevažne slovenské. V manželstve s Miroslavom Nakićom, hostinským, sa im narodili dvaja synovia: Aleksandar (1970) a Dejan (1972). Starší Aleksandar sa dostal do diplomatických vôd a bol takmer dva roky generálnym konzulom Republiky Srbsko vo Vukovare v Chorvátskej republike a mladší Dejan-Pavle sa orientoval na teológiu a v Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) sa dostal na vysoké postavenia. Rodina Nakićová vo významnej miere roky pomáha Srbskú pravoslávnu cirkevnú obec v Kulpíne.

J.E. Aleksandrovi Nakićovi želáme úspešnú diplomatickú misiu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články