Biela sobota, Lazarova sobota, Vrbica

Kresťanský svet, ktorý uctieva gregoriánsky kalendár, dnes oslavuje Bielu sobotu a pravoslávni veriaci svätia Vrbicu. V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Tento deň je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá začína tzv. Veľkonočnou vigíliou – bdením. Obrady sa tak konajú po západe slnka a cirkev očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Podľa slovenských zvykov a tradícií v tento deň sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka, u nás sa varí huspenina. Keďže v tomto roku pravoslávni veriaci Veľkú noc/ Uskrs oslávia o týždeň, podľa ich kalendára dnes je Lazarova sobota, Vrbica a zajtra bude Kvetná nedeľa.

 

Biela sobota, Lazarova sobota, Vrbica

 

Biela sobota, Lazarova sobota, Vrbica

 

Biela sobota, Lazarova sobota, Vrbica

 

Lazarova sobota, čiže vzkriesenie spravodlivého Lazara (Ježiš v ten deň vzkriesil Lazara z hrobu) sa pomenúva aj Vrbica. Je to jeden z najkrajších sviatkov, keďže je venovaný deťom. Podľa Evanjelia Ježiš Kristus odchádzajúc do Jeruzalema povedal: „nechajte dietky a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. (Evanjelium podľa Matúša 19).

Na Lazarovu sobotu veriaci do kostola prinášajú zelené vŕbové prútiky, ktoré sa podľa pravoslávneho učenia posväcujú v kostole po večerných bohoslužbách a preto má aj pomenovanie Vrbica.

Kvetná nedeľa pripomína triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy v Jeruzaleme a v kalendári Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) Kvetná nedeľa je zapísaná ako Ulazak Gospoda Isusa Hrista u Jerusalim – Cveti (Vstup Pána Ježiša Krista do Jeruzalemu – Kvetná nedeľa). Aj v tento deň sa do kostolov nosia zelené vetvičky, ktoré kňaz posvätí a veriaci si ich dávajú doma na obrazy alebo drevené hrady na povale, aby bol dom chránený pred bleskami.

Zelený štvrtok je prvý z troch dní, ktoré v kalendári SPC majú prívlastok „veľký": Veliki četvrtak (Veliko bdenije) -Veľký štvrtok (Veľké bdenie), Veliki petak - Raspeće Hristovo (Veľký piatok – Ukrižovanie Kristovo) a Velika subota, resp. Biela sobota.

Vstúpeniu Krista Pána na nebo, čiže Vaznesenje Gospoda Isusa Hrista – Spasovdan, je rovnako ako aj Veľká noc, pohyblivý sviatok a oslavuje sa 40 dní po Veľkej noci. Kulpínsky pravoslávny kostol je zasvätený práve tejto udalosti a preto v Kulpíne na Spasovdan býva pravoslávna dedinská „slava".

 

Katarína Pucovská

Foto: Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články