Konope, konope...

Vojvodina sa polovicou XX. storočia zaraďovala medzi najvýznamnejších pestovateľov priemyselných konôp. V období rokov 1900-1960 na území dnešného Srbska bolo až tridsať tovární na spracovanie konôp, z čoho viaceré boli práve v dedinách so slovenským obyvateľstvom. Potom sa jej výroba úplne prerušila a v posledných rokoch sa táto plodina znovu pomaly vracia na vojvodinské polia. Najviac sa pestuje v Západobáčskom obvode, kde v tomto roku zaberala asi 25 hektárov. Do osevného plánu ju však možno zaradiť iba s osobitným povolením Ministerstva poľnohospodárstva Srbska. Susedné krajiny sú v tom ohľade liberálnejšie, keďže je zisk z konôp pomerne vysoký, v niektorých prípadoch až 20-násobne väčší od zárobku z bežných poľnohospodárskych plodín. Výskumy svedčia aj o jej blahodarných účinkoch, čo využíva Kysáčan Ján Privizer a už sedem rokov ju pestuje a vyrába z nej šťavy, čaje, krémy... Výskumy s touto priemyselnou plodinou robia v Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci.

 

Konope, konope...

 

Konope, konope...

 

Spektrum využitia konôp je veľmi široké. Uplatňuje sa v potravinárskom, stavebníckom a kozmetickom priemysle. Semeno a kvet sa používajú v potravinárstve a kozmetike, kým byľ sa môže využívať na rôzne spôsoby, u nás sa nateraz využíva iba na briketovanie a vykurovanie. „Z konôp možno získať zo 60 tisíc potenciálnych výrobkov. Z nich sa môžu vyrábať tehly odolné na zemetrasenie, keďže sú hebké, možno ich využívať v leteckom priemysle, automobilovom, v papiernictve, v liečbe a ďalších odvetviach" - hovorí predstaviteľ skupiny investorov z plantáže konôp v Srpskom Miletići Džon Bosnić.

Konopný kvet je najdôležitejší, keďže sa v ňom nachádza najväčšie percento substancie CBD, ktorá sa používa v liečbe. Druh, ktorý sa pestuje na spomenutých plantážach je Cannabis ruderans (klasifikovaný je ako poddruh konopy siatej – Cannabis sativa) a je jedným z troch druhov konopy. On neobsahuje psychoaktívne zložky akými sú THC, možno ho však používať vo farmácii.

Ján Privizer z Kysáča pestuje Cannabis sativu, odrodu Helenu z domáceho osiva. Podľa jeho slov konopa môže poskytnúť vlákno, biomasu, energiu a pravdaže potravinu. Túto priemyselnú plodinu pestuje už sedem rokov, nezameriava sa však toľko na vlákno, podľa čoho boli v minulosti známi tunajší Slováci, orientúva sa predovšetkým na konopný olej, šťavu, semeno, čaje..., ktoré sa získavajú z kvetu a semena. O tieto jeho výrobky sa zaujímajú aj zdraví aj chorí.

Ján úspešne vedie podnik Svet konopy: www.svetkonoplje.com. Pre pestovanie a spracovanie konôp potreboval a dostal povolenie z Ministerstva poľnohospodárstva Srbska a je laureátom Ceny pre inovatívny Biznis mladých Srbska v roku 2012.

 

Katarína Pucovská a Ján Privizer (foto Martin Pucovský)

 

Katarína Pucovská a Ján Privizer (foto Martin Pucovský)

 

Mnohí si konopu spájajú s drogou a nepresne ju označujú ako marihuana. Treba však rozlišovať priemyselnú (Cannabis sativa) a indickú konopu (Cannabis indica). U nás sa nateraz pestuje iba tá priemyselná, aj keď sa nevylučuje možnosť, že sa aj táto druhá čoskoro dostane na naše polia. Čoraz hlasnejšie sa aj u nás hovorí o legalizácii marihuany na liečebné účely. V mnohých krajinách (o týždeň bude legalizovaná aj v Kanade) je už zákonom povolená liečba marihuanou pri ochoreniach sklerózy, parkinsona, artritídy či rôznych kŕčoch, ekzémoch a kanceroch. Na kožné problémy sa však používajú aj dermatologické prípravky vyrobené zo semien konopy siatej, pre ktorú sa používa aj názov technická konopa a z ktorej sa vyrába aj jedlý olej a múka. Tie sa dajú kúpiť aj v našich predajniach zdravých potravín.

Konopu ako poľnohospodársku plodinu najviac pestujú v Rusku, Kanade a Číne a v posledných rokoch sa čoraz viac výrobcov aj v Európe rozhoduje pre jej pestovanie. Jej výrobky sú totiž veľmi hľadané a prinášajú vysoký zisk, pritom je pestovanie nie veľmi náročné a nevyžaduje si veľké investičné trovy .

 

Katarína Pucovská

http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/7828-konope-konope-zelene-konope

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články