Pamäť miesta

Vlkolínec – ten veky pamätá a dobe sa vzpiera. Táto podhorská slovenská osada sa zachovala v nezmenenom stave 300 až 400 rokov. Je pamiatkovou rezerváciou typickej stredovekej ľudovej architektúry z dreva a 25 rokov je na Zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Usadená je vo veľmi peknom a zvláštnom kraji, je tam krásna príroda a v osade drevená architektúra. „Človek sa v nej cíti ako v inom svete. Väčšinou tam fotím v noci, v noci je to čaro dvojnásobné," hovorí fotograf Juraj Vohnout z Banskej Bystrice, autor fascinujúcej výstavy Pamäť miesta, ktorú včera otvorili v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec.

 

Vlkolínec – Pamäť miesta

 

Vlkolínec – Pamäť miesta

 

Vlkolínec – Pamäť miesta

 

Vlkolínec – Pamäť miesta

 

Vlkolínec – Pamäť miesta

 

Autor výstavy Juraj Vohnout a kurátor Marcel Koleštík

 

Autor výstavy Juraj Vohnout a kurátor Marcel Koleštík

 

Úryvky z Vohnoutovej knihy Vlkolínec – 25 rokov UNESCO, ktorú nedávno vydal Klub UNESCO Slovakia, na vernisáži prečítala Hana Tanciková a o majstrovstve Vohnoutových fotografií sa zmienil náš známy fotograf Michal Madacký z Kysáča. Výstavu priblížil jej kurátor Marcel Koleštík, predseda Klubu UNESCO Slovakia a otvorila ju predsedníčka Združenia petrovských výtvarníkov Mária Struhárová.

Juraj Vohnout za svoju prácu získal viacero významných domácich a medzinárodných ocenení. Fotografie z cyklu Noc vo Vlkolínci, ktoré sme mali možnosť vidieť na výstave v Petrovci roku 2016, ako aj tieto najnovšie z cyklu Pamäť miesta, sú fotografované prevažne v noci a bez blesku.

 

Pamäť miesta

 

Pamäť miesta

 

Pamäť miesta

 

Pamäť miesta

 

Pamäť miesta

 

Výstava Noc vo Vlkolínci bola v Petrovci nainštalovaná počas SNS 2016 a fotografie z nej si možno pozrieť v našej fotogalérii TU: http://www.kulpin.net/galeria/category/54-4-august-stvrtok

Vlkolínec... a keď na jeseň v záhrade na samom kraji zamrmle medveď, čo sa kŕmi šťavnatými slivkami, stromy a chalupy začínajú potichu rozprávať príbehy ľudí, ktorí sa tu, v lone prekrásnej prírody rodili, ktorí tu žili, milovali, pracovali a umierali s menom Hospodina na perách. V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený Slovenskou vládou za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v roku 1993 bol zapísaný do Zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Na Slovensku v tomto roku tlačou vyšla kniha fotografií Juraja Vohnouta pomenovaná Vlkolínec – 25 rokov v UNESCO. O tom viac TU:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/vzdelavanie/zs-j-a-komenskeho/dejiny-skoly/22-aktuality/aktuality/10342-historia-pisana-drevom

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články