In memoriam – za Jarmilou Stuhárovou

V Pamiatku zosnulých, Dušičky, duša Jarmily Stuhárovej, predsedníčky Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade, sa presťahovala do sfér, kde ju viac telo nebude bolieť. Roky hrdinsky bojovala so zákernou chorobou, ktorej podľahla 2. novembra 2018, vo veku 73 a pol rokov.

 

In memoriam – za Jarmilou Stuhárovou

 

Jarmila Struhárová, rodená Viergová, sa narodila 23. marca 1945 v Zreňanine. Základoškolské vzdelanie získavala v Padine a stredoškolské v Zreňanine. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade vyštudovala anglicky jazyk a literatúru. Celú pracovnú dobu strávila v Pokrajinskom sekretariáte pre informácie Výkonnej rady AP Vojvodiny, kde pracovala ako novinárka a prekladateľka a kde vždy ochotne podávala nápomocnú ruku mnohým našim novinárom. I mne. Takmer 30 rokov aktívne pôsobila aj v MOMS Nový Sad, kde bola najprv iba členkou, potom podpredsedníčkou a nakoniec aj predsedníčkou a čestnou členkou. Spolu s Jaroslavom Feldym bola spoluautorkou knihy Na krídlach jubilea – 20 rokov činnosti MOMS Nový Sad.

 

Jarmila Struhárová s manželom Jánom na podujatí Veľká noc v Kulpíne 2010

 

Jarmila Struhárová s manželom Jánom na podujatí Veľká noc v Kulpíne 2010

 

S manželom Jánom Struhárom, dlhoročným rozhlasovým a televíznym hlásateľom a redaktorom, ale aj neúnavným dokumentaristom, bývali pravidelnými hosťami na našich slovenských podujatiach nielen v Novom Sade, kde bývali, ale snáď vo všetkých slovenských dedinách, v ktorých sa organizovali matičné, kultúrne, či iné podujatia.

 

8. decembra 2013 na veľvyslanectve SR v Belehrade s autorkou riadkov

 

8. decembra 2013 na veľvyslanectve SR v Belehrade s autorkou riadkov

 

Pohreb Jarmily Struhárovej bude v pondelok 5. novembra o 13:30 hodine na novosadskom cintoríne.

Česť jej pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články