Monodráma „Lazar"

Kto má, má pridať, tam kde chýba, navzájom si treba pomáhať a stále sa vzdelávať. A rozvíjať treba nielen hospodárstvo a ekonomiku, ale aj kultúru... Tieto a takéto odkazy silno zarezonovali z monodrámy Lazar, ktorú včera pozorne a s oduševnením sledovalo obecenstvo v takmer plnej sieni SVD v Báčskom Petrovci. Keďže také rady dával Lazar Dunđerski, najbohatší a najvplyvnejší Srb v Rakúsko-uhorskej monarchii v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia, treba ich veľmi vážne chápať. Lebo v nich je ukrytá skúsenosť generácií, ktoré vedeli holými rukami stvoriť veľké bohatstvo a pritom sa nepovyšovali, ale usilovne pracovali, stále sa vzdelávali a na kultúru štedro vyčleňovali. Lazar Dunđerski bol rovnako úspešný v poľnohospodárstve, priemysle, bankovníctve, obchode. Text Zorana Subotičkého, ktorý postupne vytvára vojvodinskú značku Dunđerských, filigránsky režijne dotvoril Ľuboslav Majera a herecky bravúrne stvárnil herec srbského národného divadla z Nového Sadu Miodrag Petrović.

 

Monodráma „Lazar“

 

Monodráma „Lazar“

 

Monodráma o Lazarovi Dunđerskom vznikla ako druhá časť projektu "Čudesni svet Dunđerskih". Po prvej časti „Od raja do beznjenice", ktorá sa snažila ozrejmiť lásku známeho srbského básnika Lazu Kostića i Lenky Dunđerskej, nasleduje časť, v ktorej sa stiera dlhoročný hrubý prach zabudnutia z Lenkinho otca, Lazara Dunđerského. V rámci trilógie by mala ešte vzniknúť aj predloha o Bogdanovi Dunđerskom, synovi Lazarovho brata Aleksandra, ktorý bol bohémom a hedonistom a ktorý vlastnil najkrajší kaštieľ vo Vojvodine a v tejto časti Európy Fantast.

 

Po predstavení v Petrovci autor textu monodrámy Lazar Zoran Subotički neskrýval oduševnenie s petrovským divadelným publikom

 

Po predstavení v Petrovci autor textu monodrámy Lazar Zoran Subotički neskrýval oduševnenie s petrovským divadelným publikom

 

Miodrag Petrović s dávnymi priateľmi spisovateľkou Vierou Benkovou a kameramanom Jozefom Maďarom

 

Miodrag Petrović s dávnymi priateľmi spisovateľkou Vierou Benkovou a kameramanom Jozefom Maďarom

 

Lazar Dunđerský sa narodil 25. marca 1833 v Srbobrane. Vzdelával sa v Srbobrane, Vrbase, Sriemskych Karlovciach, Bratislave a Viedni. Bol priemyselník, obchodník, pivovarník, člen Správnej rady Matice srbskej, dobrodinec a mecén mnohých kultúrnych dejateľov. Vlastnil kaštiele v Kulpíne, Čeláreve a Sokolci. Zomrel 13. júla 1917. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Srbobrane. V rodokmeni Dunđerských Lazar predstavoval zenit moci a dobrej povesti tejto známej zemepanskej rodiny.

Lazar bol otcom Đorđeho Dunđerského, majiteľa kulpínskeho kaštieľa a tiež bohatého, pokrokového človeka a veľkého dobrodinca, ktorý vlastnil a vybudoval mnohé významné budovy v Novom Sade a celej Vojvodine. V monodráme Lazar sa preto spomína aj Kulpín, Hajdušica, školenie v Požúne (Bratislava), spolužitie Srbov a Slovákov a ostatných národov vo Vojvodine...

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články