Od oduševnenia až po spochybňovanie a možno aj späť

V druhej polovici minulého roka Kultúrne centrum Kysáč vydalo výnimočnú knihu Slovenská krása autorov Pavla Surového a Branislava Kokavca z Kysáča. Dávnejšie zrodený nápad, ktorý sa len tak hmlisto objavoval v mysliach viacerých generácií tunajších Slovákov, aby sa do popredia dostala a predstavila špecifická krása desaťročiami žiarlivo strážených a opatrne uchovávaných starých, tradičných slovenských odevov, bol konečne realizovaný v rámci tohto projektu ‒ luxusnej dvojjazyčnej fotografickej monografie (v slovenskom a v srbskom jazyku) a Festivalu slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine.

Branislavovi Kokavcovi sa nádhernými fotografiami podarilo upriamiť pozornosť na všetku rôznorodosť, bohatstvo, pestrosť a šviháckosť, resp. skromnosť tradičných slovenských odevov, ako aj na pôvab mladých dievčat, jemnosť dospelých žien a statočnosť mládencov oblečených v ľudových krojoch. Vzhľadom na to, že niektoré osoby z fotografií dobre alebo povrchne poznám, bol som očarený zručnosťou a umením Kokavca, ktorý, spolupracujúc s takými modelmi ‒ „amatérmi", „vytiahol z nich" a vyzdvihol všetku ľahkosť, žiarivosť, bezprostrednosť a spontánnosť ľudského ducha a obyčajného Slováka. Nadobúda sa pocit, že pred objektívom stáli špičkoví profesionáli. Tento môj pocit sa ešte viac zintenzívnil, keď som sa dozvedel, za akých skromných podmienok umelec a jeho spolupracovníci pracovali. Kniha je, bohužiaľ, vytlačená v naozaj nízkom náklade, a tak ju dostalo iba niekoľko Vojlovičanov, ktorí sa aktívne podieľali na vzniku monografie. Pozerajúc sa v letnej sále Kultúrneho centra Kysáč s oduševnením na obrovské fotografie – plagáty, ktorými boli zároveň prezentované jednotlivé časti monografie, cítil som sa privilegavaným, že vlastním jeden exemplár predmetnej knihy, a to vďaka známosti s Pavlom Surovým a pravidelnej účasti na tomto festivale. Keď sme niekoľkí Vojlovičania, vrátane mojej matky, ktorá veľmi dobre pozná vojlovické zvyky a kroje, a vlastní aj skromnú kolekciu svojich a babkiných starých odevov a hodnotnú zbierku fotografií predkov, začali listovať v knihe, spozorovali sme viacero nepravdivých a neprecíznych opisov vojlovických krojov, celý rad pravopisných chýb a niektoré nedôslednosti týkajúce sa kombinovania jednotlivých častí tradičných odevov. Oduševnenie, ktoré vo mne vzbudila predmetná monografia, už bolo trošku slabšej intenzity, ale aj naďalej som bol presvedčenými, že v rukách držím niečo veľmi významné a hodnotné. Pokúsil som sa koľko-toľko ignorovať chyby, pozerať sa na to ako na sekundárnu záležitosť, uvedomujúc si, s akými ťažkosťami a nedostatkom času sa stretávali autori a vydavatelia knihy. Avšak nič som nezamlčal. Práve naopak, už koncom minulého roka som kontaktoval Pavla Surového a oboznámil ho so všetkými nedostatkami, ktoré som zaregistroval. Na jeho žiadosť som poprosil Annu Kuchárikovu, zberateľku starých ľudových krojov a etnologičku, o pomoc týkajúcu sa obsahovej stránky, ako aj Mgr. Marínu Hríbovú, PhD. o odbornú pomoc týkajúcu sa formálnej, jazykovej stránky. Spoločne sme opravili a doplnili text o vojlovických krojoch. Tieto nové opisy v oboch jazykoch boli pozorne skontrolované, lektorované a odoslané elektronicky autorovi monografie ešte koncom minulého roka. Keďže nebolo isté, či bude publikované aj druhé vydanie monografie, a nebol stanovený ani presný termín jej vydania, domnievali sme sa, že Pavel Surový a jeho spolupracovníci budú mať dostatok času na to, aby sa pripomienky pozreli, dôkladne ich zvážili a urobili potrebné úpravy v knihe. Netrpezlivo sa očakávalo nové vydanie Slovenskej krásy, s presvedčením, že tentokrát, po „prekonaní detských chorôb", už naozaj zažiari v plnej kráse. Naše očakávania boli ešte väčšie po vypočutí si hodnotenia jedného z recenzentov, prof. Dr. Zoroslava Speváka, ktorý uviedol, že táto monografia je najlepšou slovenskou knihou na tomto území za posledných 300 rokov, ako aj po vypočutí si slov Pavla Surového o tom, že kniha bola pripravená na najvyššej úrovni a že ju môžeme s hrdosťou ukázať kdekoľvek vo svete, dokonca aj v New Yorku. Ináč, kniha už bola veľkolepým spôsobom predstavená v Bratislave, Zreňanine a ktovie kde inde. Nové, dychtivé listovanie v knihe prinieslo namiesto oduševnenia chladnú sprchu. Žiadne úpravy, opravy a doplnenia v textoch o Vojlovici neboli nevykonané, podobne ako nebola pridaná ani fotografia jedného starého vojlovického kroja, hoci bola kniha rozšírená pridaním 50 nových fotografií. Okrem dodatočne pridaných fotografií, jediné úpravy boli vykonané v slovoslede a zmene poradia viet. Systémová pravopisná chyba v texte v srbskom jazyku, na ktorú som ústnou cestou upozornil Surového (kombinovanie slov ‒ skratky tzv. a úvodzoviek, ako aj spájanie slov, zle napísané príslovky a pod.) neboli korigované. Dokonca aj taká očividná tlačová a pravopisná chyba, „tzv. zepi" (s. 44) zostala, čo znamená, že príprava druhého vydania bola urýchlená a povrchná. Ak Pavel Surový a jeho spolupracovníci chcú chválospevmi skryť zjavné nedostatky, my Vojlovičania zase nechceme zle prezentovať svoje dedičstvo a prikrášľovať a falzifikovať minulosť. Uvediem iba niektoré konkrétne príklady. Martin Marek nosí vykasanú vyšívanú košeľu, čo nie je vojlovickým zvykom. Ona sa vždy nosila zakasaná do nohavíc. Dôležité je upozorniť aj na to, že on nemá oblečený svadobný oblek, v ktorom sa Jano Janiš v prvej polovici 20. storočia ženil, ako sa uvádza v knihe, ale sviatočný odev, v ktorom chodil počas sviatkov na významné miesta a udalosti, akými je aj svadba. Biele svadobné šaty, ktoré nosí Alisa Oravcová nie sú z r. 1946., kedy ich majiteľka Ana Ďuríčková, rod. Sudová, bola ešte len dieťaťom, ale z polovice päťdesiatych rokov, keď sa ako sedemnásťročná vydávala. Predné ozdobné stužky na svadobných šatách mali byť kratšie, a namiesto čipky na ramenách a kľúčovej kosti nejaký skromnejší materiál. V minulosti čipka nebola používaná. Vence na hlave sú vo Vojlovici dosť skromnejšie, s menšími kvetmi než sú tie na fotografiách. Nevestina ozdoba na hlave, ktorá je v jednotlivých lokalitách obrovská a nazýva sa partou, vo Vojlovici pozostáva z dvoch častí: prednej ‒ vence a zadnej ‒ parta. Prečo potom autori textu všetky nevestine ozdoby na hlave pomenovali jedným termínom? My niekoľkí Vojlovičania nechceme predstavené kroje klásť do Prokroustovej postele z pocitu zodpovednosti a hanby. Mnohí starší a informovanejší Vojlovičania, zberatelia, choreografi, ale aj odborníci (etnológovia, etnografi, historici a iní) by sa mohli horko zasmiať a pozastaviť nad chybami, povrchnosťou a naivnosťou v riadkoch o vojlovickom odeve. Úloha skúsenej Anny Kuchárikovej v zbieraní, uchovávaní a udržiavaní starých krojov, ktoré sú súčasťou stálej expozície v miestnostiach Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, resp. jej úloha v príprave dvoch kostýmov do monografie bola obrovská, ale v texte sa ani len nespomína. Dotklo sa nás nielen ignorovanie všetkých poslaných pripomienok, ale aj zamlčovanie, lebo sme boli ochotní prísť aj do Kysáča a pomôcť pánovi Surovému pozdvihnúť kvalitu knihy ‒ aspoň čo sa týka našej lokality. On ma presviedčal, že pripravuje druhé vydanie s odborníkmi. Musím však konštatovať, že fotografie a opisy vojlovických ľudových krojov ‒ ako si autori predstavujú, že ony vyzerali a boli používané v minulosti ‒, mi neodolateľne pripomína tvorbu maliara Henriho Rousseau Colníka, ktorý kreslil džungle, vzdialené exotické krajiny, zvieratá a ľudí tak, ako si ich on v mysli predstavoval, pričom tam nikdy nebol. Aj to je celkom v poriadku, ale v tom prípade treba povedať, že nie sú všetky kroje autentické alebo nemajú autentickú formu; že ide o autorov subjektívny pohľad na minulosť.

Monografia je teda ‒ aspoň čo sa týka prezentácie vojlovických krojov ‒ ďaleko od najlepšej knihy tunajších Slovákov za posledných 300 rokov. Je čas, aby sa autori Slovenskej krásy a recenzent spustili z oblakov. Najlepšie čím skôr, lebo by mohli nebezpečne padnúť, keby sa nejaký skúsený, zanietený odborník dal do detailného skúmania knihy. Priveľká ambícia Pavla Surového, jeho nerozvážnosť, nedostatok sebakritiky a nerešpektovanie dobre mienených rád, poškvrnili toto dobré dielo, ktoré mohlo byť výnimočné. Navrhol som mu, aby počas ďalších prezentácií knihy upozornil návštevníkov na to, že sa v monografii vyskytli aj nejaké chyby. Taktiež som mu sugeroval, aby ďalšie vydanie v anglickom jazyku bolo záväzne opravené podľa pripomienok. Mohli by sa dokonca konzultovať aj so skutočnými odborníkmi s cieľom odstránenia nepresností, resp. chýb. Na konci som napísal pánovi Surovému, aby sám navrhol spôsob, akým by mal byť prekonaný a vyriešený tento problém, ale on sa dodnes vôbec neozval.

Vysoko si vážim vložené úsilie autorov, veľmi mi záleží na ich diele, avšak ešte viac na pravde.

 

Ivan Zafirović

 

Pri príležitosti druhého vydania fotografickej monografie Slovenská krása (KC Kysáč, 2018)

 

Komentárov  

+7 #3 RE: Od oduševnenia až po spochybňovanie a možno aj späťKatarina 2018-11-15 11:36
Citovanie Vlado:
Pan Zanfirovic komentar keri ste napisali je povrhni a kniska je robena v umeleckom stile a nie tak ako ste vi pochopili. Prosim vas na tuto najlepsiu knisku Slovakov nefulajte svojimi zlostnimi komentarmi. Navedte mi meno kniski kera je lepsia ako slovenska krasa?

Citovanie Vlado:
Pan Zanfirovic komentar keri ste napisali je povrhni a kniska je robena v umeleckom stile a nie tak ako ste vi pochopili. Prosim vas na tuto najlepsiu knisku Slovakov nefulajte svojimi zlostnimi komentarmi. Navedte mi meno kniski kera je lepsia ako slovenska krasa?

Slovaci vo Vojvodine z aspektu kultury čo vydal Ústav pre kulturu vojvodinskych Slovákov je určite kvalitnejšia a odbornejšia a s minimumom chýb...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
-17 #2 Na zamyslenie saZuza 2018-11-08 22:10
Najdete chybu v čomkolvek, čo sa niekto snaží urobiť, človeče zamyslite sa nad sebou, ale aj všetci ostatní, či takéto blbosti patria písať verejne. Tolko času kolko ste stratili pisanim tohto textu ste si mohli osobnú vec vyriešiť. Mohli ste si to osobne vyriešiť.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
-19 #1 RE: Od oduševnenia až po spochybňovanie a možno aj späťVlado 2018-11-08 13:55
Pan Zanfirovic komentar keri ste napisali je povrhni a kniska je robena v umeleckom stile a nie tak ako ste vi pochopili. Prosim vas na tuto najlepsiu knisku Slovakov nefulajte svojimi zlostnimi komentarmi. Navedte mi meno kniski kera je lepsia ako slovenska krasa?
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Od večnosti bolo slovo

Od večnosti bolo slovo,
slovo bola sôvesť večná,
v sôvesti tej život, svetlo,
ktoré v svety sa rozlietlo.
Duch – príroda od večnosti,
skrytá v lone Stvoriteľa –
vo svety sa rozletela
ako dúha v sedem krás.
Rozlietli sa protistrany
s túhou, že sa v čelovieku
nájdu zas.

 

Posledné komentáre

Posledné články