29. november

V nie tak dávnej minulosti existovala jedna veľká a silná krajina... Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Pozostávala zo šiestich federatívnych republík a dvoch autonómnych pokrajín. Hlavná myšlienka na zriadenie takéhoto štátu sa zrodila v roku 1943 na zjazde antifašistických síl v Jajci, keď novú krajinu pomenovali Demokratická federatívna Juhoslávia. Neskôr ju premenovali na Juhoslovanská federatívna ľudová republika a v roku 1963 vznikla SFRJ. Tá Juhoslávia, ktorá sa zrodila vo víchre II. sv. vojny, mala významný sviatok: Deň republiky, ktorý sa oslavoval na počesť 29. novembra z roku 1943 a spomenutého zjazdu antifašistických síl – Druhého zasadania AVNOJ-a v Jajci. Na ňom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie a kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. Najprv predseda vlády a neskôr prezident Josip Broz Tito krajinu spravoval v duchu vojenskej neutrality (Hnutie nezúčastnených krajín) a iste patrila medzi najrešpektovanejšie štáty nielen v Európe.

 

29. november

 

Ten deň – 29. november sa stotožňoval so zrodom novej Juhoslávie a ako štátny sviatok sa oslavoval takmer šesť desaťročí. Tito, ktorý bol všeobecne pokladaný za autoritatívneho vodcu, sa tešil veľkej popularite doma aj v zahraničí. Bol pokladaný za zjednocovací symbol národov tvoriacich juhoslovanskú federáciu a krajinu viedol do svojej smrti roku 1980. K rozpadu došlo po jedenástich rokoch po jeho smrti.

Po rozpade SFRJ postupne zanikol aj sviatok. Úradne ho zrušili v novembri 2002, po vyše desaťročí od začiatku rozpadu juhoslovanského štátneho zväzku. Všetkých šesť republík z veľkej Juhoslávie si utvorilo samostatné štáty: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko. Vskutku sa osamostatnila aj jedna z dvoch pokrajín: Kosovo a Metochia. Druhá pokrajina – Vojvodina, jediná zostala v rámci Srbska.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články