Pred 77 rokmi zažila Báčka najväčší masaker civilistov

Ústrednou pietnou spomienkou si v Titeli pripomenuli 77. výročie zlovestnej januárovej razie, ktorá prebiehala v dňoch 4. – 29. januára 1942 v šajkašskej oblasti, v Novom Sade a Bečeji, kedy najbrutálnejším spôsobom maďarské okupačné sily zavraždili viac ako štyritisíc Srbov, Židov a Rómov. V razii boli vraždení i Slováci. "Tak sa ľadový január v južnej Báčke roku 1942 stal paradigmou utrpenia nevinných ľudí – ľudí, ktorí sa od svojich vrahov líšili iba tým, že patrili k inému národu a inej viere. Bol to ich jediný prehrešok, za ktorý zaplatili najvyššiu cenu, akou človek môže byť potrestaný – svojim vlastným životom," – povedal predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, ktorý vzdal poctu obetiam. Besnenie okupantských vojsk dosiahlo vrchol v Novom Sade 21. januára 1942. Maďarskí vojaci a žandári ľudí zabíjali priamo na ulici alebo ich hromadne vodili na breh Dunaja, kde ich strieľali a na rôznych miestach ich hádzali mnohých cez ľadový otvor do rieky.

 

Včerajší záber pamätníka „Rodina" na brehu Dunaja v Novom Sade pripomínajúci január 1942 (foto: Color Press Group)

 

Včerajší záber pamätníka „Rodina" na brehu Dunaja v Novom Sade pripomínajúci január 1942 (foto: Color Press Group)

 

V Novom Sade takto zabili vyše 1 200 ľudí. Bolo medzi nimi aj niekoľko miestnych Slovákov. V interview pre webnoviny slovenskej tlačovej agentúre SITA v roku 2012 o tomto hovoril PhDr. Martin Lacko. Podľa jeho zistení tieto januárové represálie na územiach bývalej Juhoslávie začali 4. januára 1942 v dedinke Šajkaš. V Čurugu do 9. januára maďarskí vojaci a žandári zabili do 900 mužov, žien i detí srbskej a židovskej národnosti. V Žablji bolo vyše 600 obetí. „Maďarské bezpečnostné orgány tu otvormi do ľadu prinútili skákať svoje obete do Tisy, mnohých zabili sekerami alebo polomŕtvych hádzali pod ľad. Ba, aj niektoré matky donútili, aby svoje deti hádzali do otvoru pod ľad. Viaceré deti boli nájdené prebodnuté bajonetmi," uvádza Martin Lacko a dodáva, že dovedna v januári 1942 na území okupovanej Juhoslávie maďarské orgány povraždili alebo popravili 3 309 osôb, z toho bolo 490 starých ľudí a 147 detí.

Celý interview s Martinom Lackom na:
http://www.webnoviny.sk/slovensko/pred-67-rokmi-zazilo-slovensko-najvac/452093-clanok.html

Presný počet zavraždených sa snáď nikdy nebude vedieť. Vyvraždené boli celé rodiny a stopy po nich nezostali. O obetiach slovenského pôvodu sa doteraz úradne takmer nepísalo a ani nevedelo. V razii, ktorú jednotky maďarského vojska uskutočnili 21.-23. januára 1942 v Novom Sade a ďalších mestách v Báčke, podľa novozverejnených dokumentov, zversky boli umučení aj Slováci, ktorí boli z Kysáča, Petrovca, Hložian a iných osád. V dvoch zverejnených zoznamoch sa uvádzajú mená zo dvadsať Slovákov, ktorí boli obeťami Novosadskej razie v januári 1942, avšak ani ten zoznam nie je úplný, keďže ani na jednom nie je napríklad Stanislav Kišgeci, Slovák z Nového Sadu, ktorého meno je uvedené na pamätníkových tabuliach pri Dunaji v Novom Sade. Aj meno jedného Kulpínčana bolo uvedené: Gedeon Dunđerski.

Pravdepodobne títo Slováci boli zavraždení v razii:
1. Valušek Julijana iz Ulice Janka Čmelika broj 72
2. Grnja Andrija (32), otac Andrija
3. Grnja Julijana, Jovanova udovica iz Ulice Petefi Šandora broj 51
4. Grnja Katica, Jovanova udovica iz Rumenačke ulice broj 71
5. Grnja Šćefan (48), otac Đura, trgovac u Ruskoj ulici; (Porodica Grnja je stanovala u Ulici Slobodana Bajića broj 18)
6. Grnja Marija (43) rođena Čanadi-Kovač (u Maradiku od oca Pavla i majke Piroške), domaćica
7. Grnja Irina (16), frizerka
8. Grnja Julijana (14), frizerka
9. Devičin Suzana-Zuzana (18), rođena u Gložanu (od oca Đure), služavka porodice Žakić (Suzana Devičin je stanovala u Železničkoj ulici 4/III), ubijena sa Žakićima na Petrovaradinskom keju blizu Dunava i bačena u reku
10. Marijaš Mihailo (30), otac Samuel-Samko, pekar iz Ulice Alekse Šantića broj 94, ubijen na Štrandu
11. Marijaš Samuel-Samko (27), Mihailov brat, ugostiteljski radnik iz Ulice Cara Dušana broj 86, ubijen na Štrandu
12. Marođi Ivan (19), otac Andrija, ubijen na Štrandu
13. Marček Karlo (40), otac Karlo
14. Muha Zuzana (19)
15. Obuškov Milica iz Ulice Save Vukovića broj 20
16. Rubovic Tomaš (20), rođen u Bačkom Petrovcu (?), prisilno mobilisani vojnik rečne flotile u Novom Sadu (odbio naređenje da gurne kolica sa bebom u Dunav, pa je odveden u nepoznatom pravcu)
17. Ferko Andrej (19), rođen u Bačkom Petrovcu od oca Andrije, šegrt u štampariji iz Ulice Petefi Šandora broj 20, ubijen 22. januara
18. Francisti Pavel-Pavle-Petar (32), otac Jovan-Jan, stolar, ubijen na Štrandu (Porodica Francisti je stanovala u Rumenačkoj ulici broj 53)
19. Francisti Jovan-Jan (87), rođen u Kisaču od oca Mihala, nadničar, ubijen u bolesničkoj postelji
20. Francisti Vladimir
21. Ciprik Zuzana (18), rođena u Gložanu, kućna pomoćnica u jevrejskoj porodici

Podľa druhého zoznamu sú nasledujúce mená uvedená ako zavraždení Slováci v januári 1942:

1. Grnja Andrija
2. Grnja Šćefan
3. Grnja Marija
4. Grnja Irina
5. Grnja Julijana
6. Devičin Suzana-Zuzana
7. Marijaš Mihailo
8. Marijaš Samuel-Stanko
9. Maroni Ivan
10. Muha Zuzana
11. Ferko Andrej
12. Francisti Pavel-Pavle
13. Francisti Jovan-Jan
14. Francisti Vladimir
15. Ciprik Zuzana
16. Rubovic Tomaš
17. Tivarov Franja
18. Šanta Josip
19. Štoker Lajoš

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články