Tri krále a Badnji dan

Žijeme v Srbsku, v krajine, v ktorej je väčšinové obyvateľstvo pravoslávneho vierovyznania a kde sa cirkevné sviatky svätia podľa starého juliánskeho kalendára. Avšak, s možnosťou oslavy sviatkov aj podľa gregoriánskeho kalendára – toho novšieho, podľa ktorého je dnes sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, alebo sviatok Troch kráľov. Traja králi, aj keď boli nekresťanmi, pohanmi, prekonali dlhú púť a prišli sa pokloniť narodenému kresťanskému dieťatku Ježišovi. Gašpar, Melichar, Baltazár – to sú tí traja králi, mudrci z východu, z ktorých jeden býva znázornený s hnedou a jeden aj s čiernou pleťou. Boj za ekumenizmus a proti rasovej diskriminácii sa teda začínal veľmi dávno, a snáď jeho najsilnejší odkaz znie práve prostredníctvom Troch kráľov z Betlehema. Lebo, všetci z nás sú schopní mať v sebe Boha. Nezáleží na vierovyznaní, na farbe pleti, veku, politickom presvedčení... „Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi." (Gal 3,28). Teda, sme rovnakí.

 

U pravoslávnych je zvykom pálenie "badnjaka", štedrovečernej vatry, ktorá spája hreje rodinu (Pálenie "badnjaka" v Maglići - Foto: Goran Brdar)

 

U pravoslávnych je zvykom pálenie "badnjaka", štedrovečernej vatry, ktorá spája hreje rodinu (Pálenie "badnjaka" v Maglići - Foto: Goran Brdar)

 

Sviatok narodenia Dieťaťa je pripomienkou a pozvaním pre všetkých nás, aby sme sa starali o deti, aby sme ochraňovali tieto bezbranné obete a rešpektovali posvätnosť detstva. Lebo, deti a citlivé duše sú ohrozené nielen v pasívnych a chudobných, ale aj v ekonomicky rozvinutých a politicky stabilných krajinách sveta. Cirkev preto odporúča slová Pána: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 18,3). Toto prikázanie nás napomína , že máme byť „čistého srdca" a v takom presvedčení aj žiť. Žiť čisto, s úprimnosťou a jednoduchosťou dieťaťa. Deti chápu pravdy, ktoré „múdri a rozumní" ľudia nie sú schopní pochopiť.

Dnešný sviatok Troch kráľov, ako aj to, že sa Kristus Pán zjavil práve týmto trom mužom, aj keď neboli kresťanmi, ba dokonca líšili sa aj farbou pleti, kultúrou, zvykmi,...nás teda vskutku nabáda uctievať si Človeka. Človeka čistého srdca s úprimnosťou dieťaťa.

O dnešnom dni ešte aj toto: až do 4. storočia sa narodenie Ježiša Krista slávilo 6. januára a iba neskôr Vianoce boli presunuté na 25. decembra. Kresťania však zachovali 6. január ako slávnosť Zjavenia Pána, sviatok Troch kráľov. Podľa starého juliánskeho kalendára dnes je Štedrý deň a zajtra sú pravoslávne Vianoce. Ten, kto ich oslávil v decembri , nech si ich veľavravný odkaz aj dnes pripomenie. Hádam aj z toho dôvodu je sviatok Troch kráľov práve na Badnji dan.

Podľa juliánskeho kalendára dnes je Štedrý deň, alebo Badnji dan. V pravoslávnych chrámoch sa vo večerných a nočných hodinách poriadajú štedrovečerné alebo polnočné sväté služby Božie a pred kostolmi sa pália dubové konáre – Badnjak. Oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré hreje a zbližuje rodinu.

Zajtra je pravoslávny Sviatok narodenia Ježiša Krista, Vianoce, alebo Roždestvo Hristovo – Božić. V Srbsku je tento deň cirkevným a štátnym sviatkom a teda aj dňom pracovného voľna. V pravoslávnych rodinách, a zajtra napoludnie aj v strede Belehradu, zorganizujú tradičné lámanie vianočného koláča, tzv. „česnice". Je to špeciálne zhotovený chlieb, ktorý lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení, do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok.

Všetkým, ktorí dnes svätia Štedrý deň/Svima koji danas slave Badnje veče:

Нек радост кроз дом тече,
с миром славите Бадње вече.
Нек вам срећом дом заблиста
на рођење Иcyca Христа.

Pranostika hovorí, že na Tri krále - o krok dále... a na Tri krále - zima stále. Aj keď sa posúvame „o krok ďalej", čiže dni sa už začínajú dĺžiť, ešte stále sú večeri dosť dlhé, vonku robiť nemožno a to treba využiť na zimné radovánky.

Po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy – obdobie bujarých zábav, pompéznych karnevalov, alebo hoci aj tých našich omnoho skromnejších starodávnych priadok, s varenou fazuľou, pampúchmi, varenou kukuricou a tajomnými očakávaniami nových lások a stretnutí.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články