Exodus?

V Srbsku je už teraz vypuklý problém odlivu obyvateľstva v produktívnom veku, čo nadobúda rozmery exodu. Migrácie obyvateľstva sa dejú aj v ostatných krajinách, avšak ten index úniku mozgov v našej krajine je priam alarmujúci. Podľa odhadov analyticko-výskumného centra Gallup zo Spojených štátov zverejnených koncom decembra, v nasledujúcich rokoch Srbsko môže opustiť až 25% vzdelanej a mladšej populácie. Gallupov výskum tiež ukázal, že Srbsko už teraz chce opustiť takmer polovica obyvateľov vo veku od 15 do 29 rokov a začať život v inej krajine, bez úmyslu návratu. „Ak Srbsko opustí 450.000 mladých ľudí, myslím si, že krajina nemá žiadnu budúcnosť, "vyhlásil Nenad Konstantinović z organizácie "Srbija 21 – Centar za buduću Srbiju", ktorá polovicou vlaňajšieho roka tiež realizovala podobný výskum a zaoberala sa problematikou hromadného odchodu. Zistili, že v poslednej dobe Srbsko ročne opúšťa asi 60.000 obyvateľov.

 

Exodus?

 

Nenad Konstantinović je názoru, že by sa súrne museli podniknúť zodpovedajúce opatrenia, ktoré by zastavili exodus: skoncovať so „straníckym" zamestnávaním, zaviesť právny štát a vykoreniť korupciu.

Predseda Únie zamestnávateľov Vojvodiny Stanko Krstin hovorí, že si mladí ľudia vyhľadávajú právny štát, v ktorom by mohli normálne žiť a v ktorom platí spravodlivý systém odmeňovania podľa zásluh. On pripomína, že je vzdelávanie odborníkov proces, ktorý si vyžaduje viacročné školenie a upozorňuje, že už v tejto chvíli naše hospodárstvo začína zápasiť s problémom nedostatku odborných kádrov a to nielen vysokoškolsky vzdelaných ale aj remeselníkov, predovšetkým zváračov a zámočníkov. Chýbajú nám aj lekári, zdravotné sestry a medicínski pracovníci.

Nenad Konstantinović kritizuje dohodu medzi našou Národnou agentúrou pre zamestnávanie a Nemeckou organizáciou GIZ Triple Win, ktorou sa podporuje zamestnávanie zdravotných sestričiek v Nemecku.

- Myslím si, že je to priamo proti nášmu záujmu. Myslím si, že sa to prieči zdravému rozumu a že nás to bude draho stáť. Nemohol som uveriť, že naša krajina vskutku podnecuje našich ľudí, ktorí sa tu vzdelávali a niečo sa tu naučili, na odchod, povedal Konstantinović pre VOICE ( Vojvodinské výskumno-analytické centrum).

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články