Tak plynie čas...

(storočnica petrovského gymnázia)

 

Do učebne hlučne vbehne 10 žiakov so stoličkami. Na jej stenách sa prelínajú obrazy budovy gymnázia, fotografie niekdajších žiakov a riaditeľov, zápisníc zo zasadnutia kuratória, líp... Tak plynie čas... Z ozvučenia znejú slová: „Dejiny ľudské sú dejinami čestnosti. Apropo – dnes s potešením odhaľujeme etymológiu čestnosti jednej školy, ktorá sa dožíva úctyhodného veku – sto rokov. Je mocná a má samorodný tvar, ktorý má tvár a nadbytok ducha. Život školy je podobný ľudskému životu. Žiť naplno je cieľom oboch a 100 rokov je úctyhodný vek, zvlášť ak sa žil dôstojne, cieľavedome a ak sa plnilo určené poslanie. "Tak sa 1. októbra 2019 začínal program na javisku Slovenského vojvodinského divadla venovaný storočnici slovenského gymnázia v Petrovci. Na počesť toho večného trvania, akokoľvek špecifického a akosi dvojdomého sa hralo v ten večer. Moderátori sedeli v starých školských laviciach a pod lipami.

Réžia Marína Dýrová a asistent réžie Ján Sklenár.

Z textu scenára Annamárie Boldockej Grbićovej vyberáme:

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

Foto: Katarína Pucovská

 

„Petrovské gymnázium bolo, je a bude viac ako bežnou strednou školou, je svedkom a aktívnym tvorcom dejín dolnozemských Slovákov. Je ich symbolom a oporou. Je rázcestím, z ktorého sa mladé generácie vedia zorientovať a zvoliť si pravú cestu do budúcna.

Na gymnáziu od roku 1919 dodnes pôsobilo úhrnne 494 zamestnancov. Viedlo ho 25 riaditeľov. Z neho vyšlo úhrnne 6020 žiakov zo 65 prostredí Srbska či Juhoslávie, ale aj z Československa, Rumunska, tiež z Ruska. (Slováci, Srbi, Česi, Chorváti, Nemci, Židia, Rusi, Rusíni a Taliani). Rovnako absolventmi gymnázia sú mnohí úspešní umelci vo všetkých oblastiach umenia, učitelia stredných škôl, lekári, právnici, novinári, či vedecko-výskumní pracovníci, podnikatelia, remeselníci...Aj otvorená nová kapitola školského roku 2019/2020 sa nesie v plnení požiadaviek školského systému, navyše v duchu pestovania tolerancie, civilizačných hodnôt, čestnosti a ľudskosti, škola sa snaží upevňovania národného charakteru, ale i multinárodného charakteru.

Treba neustále klčovať vlastnú záhradu. Osveta bola, vedľa príslovečnej luteránskej pracovitosti a zhovievavosti, hybná v dejinách. Škola sa za tie roky stala plnohodnotnou kultúrno-vzdelávacou inštitúciou Slovákov vo Vojvodine, v Srbsku.

Prvoradým poslaním gymnázia bolo a dodnes je vzdelávanie predovšetkým slovenského ľudu v týchto končinách. Vzdelávaním v slovenskom materinskom jazyku prispieva celé storočie k upevňovaniu národného povedomia a spolupatričnosti k slovenskému národnému korpusu. Gymnázium vždy malo a má vysoké renomé na úrovni štátu, ale aj za jeho hranicami.

Smerodajnosť vyprevadila toľkých mladých ľudí do života, náležite ozbrojených informáciami a vedomosťami a zakotvených v pevnej postati, čo táto škola dávala všetkým, ktorí sa jej s radosťou a úprimne odovzdali. Z toho pramení tá úcta a pokora, s ktorou sa vraciame pod gymnaziálne lipy.

Smerodajnosť bola kľúčová. Navyše, však, tá citová výchova – v každom ročnom období. Zapaľovať vo svojich zverencoch –šikovných učenlivých deťoch chtivosť, slovenskosť, lásku k jazyku, k exaktným a prírodným vedám. Všetci z učiteľského tábora sa všemožne snažili vyťažiť zo zverencov čo najviac, aby sa ľahšie zorientovali v tom, na čom treba ďalej stavať, čo príde potom, zabezpečovali teda vertikálne posuny.

Silný humanitný vplyv a vizionárstvo bolo a je odveké v štíte gymnázia. A tak i ideály, ktoré sa úpenlivo nasledovali a vnútorné martinely, aké sa vštepovali. Napríklad čo iné než vízia a ideál bolo také gesto romantickej duše Jána Kollára, ktorá predostrela habsburskej moci víziu, ideu, myšlienku založenia gymnázia pre dolnozemských Slovákov – niekde na okrajoch monarchie, tam, kde sa už celé storočie koncentrovalo slovenské evanjelické osadníctvo; do nejakého Petrovca, kde sa začalo koncentrovať duchovné, kultúrne, ale aj hmotné úsilie týchto luteránskych presídlencov. Tá idea, tá vízia nie je nič iné ako romantický sen i cirkevníkov, učiteľov, obchodníkov, remeselníkov, roľníkov, ktorí sa roku 1918 zišli v Garajovej škole, aby iniciovali výstavbu, následne tak i gymnaziálneho kuratória, ktoré založilo gymnázium.

O osvietenskom šírení vedy a osvety, o raste a progrese obyvateľstva na základe posilnenia školstva vedeli i pltiari, ktorí prenášali drevo z Liptova do Dunaja. O nutnosti vzdelávania jedinca, o tom vedeli aj tí, čo prispeli tisícami tehál, aj jediným dolárom z Detroitu.

Upovedomelý bol i petrovský druhák, na tragický koniec ktorého nesmieme zabúdať- tuberkulóza, si ho ako obeť vyžiadala, potom čo zmokol počas akcie výstavby – všetci oni robili svet kvalitnejším, osvietenejším, lepším pre život. O tom, že škola bude rásť vedel i petrovský gazda, čo do zbierky na výstavbu školy pridal 2.222 dinárov a 22 drobných, symbolicky, aby sa, vraj, takto- symbolicky, v pare- všetko zdupľovalo.

Životná cesta gymnázia nebola ľahká a bezproblémová. Od hrozby jeho zrušenia, ak nebude budova školy postavená do stanoveného termínu, cez degradáciu na „uhorsko-kráľovskú meštianku" a zatvorenie štyroch profesorov počas okupácie Báčky Maďarskom v 2. svetovej vojne. Mať ideály a konať pre všeobecné dobro! To bolo prvoradé. To snahy a skutky jednotlivcov počas dejín pripravovali svojráznu svätožiaru nad gymnáziom! A ono stálo, mocne a dôstojne. Znamenalo to, samozrejme, i: hodinu máme, hoc´aj pred palebnou jednotkou, aj napriek vyrieknutým anatémam!

Nedáme slovenské gymnázium! Aj napriek hrozbe jeho zrušenia, ak nebude budova školy postavená do stanoveného termínu, cez degradáciu na „uhorsko-kráľovskú meštianku" a zatvorenie počas okupácie Báčky Maďarskom v 2. svetovej vojne. Aj napriek zatknutiu a do koncentračného tábora odvlečených profesorov. Nedáme slovenské gymnázium, napísali ilegálne martýri Braňovej družiny proti fašistickým snahám a ako refrén sa to opakovalo aj v ďalších dejinných kapitolách. A horela lipka!

Aj v čase prežranom politickou červotočinou a občianskych vojen, totalitných režimov, bombových útokov a všeobecného zaprašovania prostotou, predátorstva neoliberálneho kapitalizmu, hospodárskeho krachu a degradácie učiteľského povolania. Nepadnúť na kolená ... ani šovinistickým elitám, ani recesiám a krízam. Zapáliť, a zhorieť za ideály.

A horí lipka! Lebo treba stavať internát pre cezpoľných, aby sa zabezpečilo trvanie a mosty všeľudskosti. Aj to je údel menšinovej školy dobrého mena, ktorá mala a má vizionárov. Každý vlastnou štipkou do mlyna prispeli k jej fungovaniu a dotváraniu! Ani času, tomu najtvrdšiemu prehodnocovateľovi a sudcovi, nedala táto škola počas storočia dlhej existencie zapochybovať o oprávnenosti jestvovania a poslania. Len pravé hodnoty pretrvávajú v čase.

A ...horí lipka?

Odchovanci petrovského gymnázia majú hrejivé spomienky na chvíle v laviciach, pod košatými lipami, aj v zákutiach školského dvora, aj na oberačkách chmeľu a semennej kukurice, aj na výletoch a v žiackej klubovni a vo veľkolepom žiackom domove. Tiež spomienky na láskavosť, trpezlivosť a zápalistosť profesorov a kolektívu. Gymnazisti si s úľubou spomínajú na obdobie, keď sa profilujú ako ľudia so svojimi záujmami, koníčkami, ale aj budúcimi profesijnými zameraniami. To, čo teda petrovské gymnázium robí výnimočným, sú mimoškolské aktivity jeho študentov, zamerané na oblasť prírodných, humanitných, aplikovaných a interdisciplinárnych vied. Navyše ide tu o svojrázny fenomén samovzdelávania. Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym, spoločenských a iným potrebám prostredia, menšinového života v zahraničí, ale i stredoeurópskym európskym trendom. Tieto aktivity majú východiská v Žiackom samovzdelávajúcom krúžku Sládkovič, založenom už v r. 1925 (z ktorého vyrástli mnohí slovenskí kultúrni dejatelia a priam všetci významní spisovatelia slovenskej menšiny a i neskoršie prírodovedné a kultúrno-umelecké, športové a iné záujmové krúžky. Tak na škole, ako i v žiackom domove.

Naše gymnázium sa vždy prispôsobovalo dobe a reformám vo výchovno-vzdelávacom procese, ktoré určovalo štátne ministerstvo. V priebehu svojej storočnej existencie prežilo viacero štátnych útvarov a tým aj zmenu názvu. Štátne slovenské reálne gymnázium, ako bolo nazvané pri jeho vzniku, prežilo nepriaznivé vojnové roky, ale aj napriek tomu sa v polovici 20. storočia podarilo gymnáziu zotrvať, dokonca zvýšiť počet žiakov a tried otvorením tried aj so srbským vyučovacím jazykom.

V ďalšom dosť turbulentnom období v sústave juhoslovanského školstva prebiehali systémové zmeny, keď boli školy transformované na vzdelávacie strediská, čomu sa nevyhlo ani petrovské gymnázium. V roku 1990 gymnázium znovu nadobudlo charakter inštitúcie 4-ročného všeobecno vzdelávacieho stredoškolského zamerania.

Za posledných dvadsať rokov a v súčasnej, nie veľmi priaznivej dobe v Srbsku, keď sa najmä v dôsledku silnej migrácie obyvateľstva za prácou do zahraničia na školách rapídne zmenšuje počet žiakov, tým pádom aj tried a niektoré menšie stredné školy dokonca bojujú o existenciu, prirodzene, aj na petrovskom gymnáziu každoročne klesá počet zapísaných žiakov do tried so slovenským vyučovacím jazykom. Z uvedených dôvodov bola prednedávnom vypracovaná stratégia a podnikli sa konkrétne kroky na udržanie a zvýšenie záujmu žiakov o štúdium na gymnáziu. Podobne tak, kardinálnu úlohu mala výstavba žiackeho domova. Žiaci prichádzajú až z 26 prostredí z celej Vojvodiny, čo naše gymnázium činí ozaj jedinečným. Veľkou vymoženosťou pre cezpoľných žiakov je možnosť ubytovať sa v modernom žiackom domove vybavenom podľa najvyšších štandardov. Pobyt v žiackom domove ponúka okrem útulného druhého domova aj možnosť aktívneho mimoškolského života vo všetkých sférach, či už v oblasti kultúry – hudobného, divadelného, tanečného a výtvarného umenia, ako aj v oblasti športu a aktivít z oblasti prírodných vied.

Gymnázium si stanovilo za cieľ držať krok s dobou, čo si vyžadovalo otváranie nových vyučovacích odborov, ktoré sú v súlade s aktuálnymi školskými reformami v Srbsku. V školskom roku 2017/2018 bol otvorený trojročný odbor pre kuchárov v slovenskej vyučovacej reči, do ktorého sa v súčasnosti zapísala už tretia generácia žiakov. Novootvoreným odborom v školskom roku 2018/2019 je štvorročný odbor gymnaziálneho zamerania pre žiakov s osobitnými schopnosťami pre výpočtovú techniku a informatiku. Odbor je v ponuke žiakom už druhý rok.

Úloha Gymnázia bola vždy viac ako vzdelávacia. Na jeho pôde bola založená Matica slovenská v Juhoslávii, na jeho nádvorí bola založená 14. vojvodinská úderná slovenská brigáda. Po ukončení 2. svetovej vojny tu fungovala aj Učiteľská škola, 216 jej odchovanci potom učili v slovenských prostrediach.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje spolupráca Petrovského gymnázia s partnerským gymnáziom zo Slovenskej republiky – s nitrianskym Gymnáziom na Párovskej ulici, s limassolským gymnáziom Sv.Antonisa, v rámci ktorých sa realizujú vzájomné študijné návštevy žiakov a profesorov, ako I s gymnáziami v Nadlaku a v Békešskej Čabe a s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Gymnázium bolo zapojené i do významného medzinárodného projektu Podpora výchovy pre trvalo udržateľný rozvoj vo Vojvodine (2005 – 2007), zameraného na uplatňovanie súčasných riešení ekologickej problematiky a environmentalistiky, v školskej praxi.

Na podnet gymnázia bola založená i asociácia slovenských pedagógov, v marci 2001 s cieľom kontinuitne sledovať problematiku slovenského školstva vo Vojvodine a pracovať na jeho zdokonaľovaní. Gymnázium sa zapojuje i do radu medzinárodných projektov.

Vedomostná nadstavba prináša škole určitú stabilizáciu a potom i vyvrcholenie úspešnej pôsobnosti gymnázia vo vyhranených rámcoch a osvedčených formách činnosti. Pred oslavami päťdesiatročnice založenia gymnázia roku 1969 a v rokoch po ňom bola v roku 1971 prevádzkovaná nová budova - pavilón pre prírodné vedy. V rámci pavilónu pre prírodné vedy je dnes inštalovaná i stála ornitologická výstava - ktorej exponáty -preparované vtáky sú vo veľkej miere dielom žiakov, členov biologického krúžku. Osobitnosťou je i pamätná izba odbojového hnutia XIV. vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády ako i odbojového hnutia Vojvodiny. K storočnému jubileu príležitostne vynovené.

Počas osláv 50. výročia škola dostala i nové meno Gymnázium Jána Kollára v Petrovci, podľa slovenského básnika, zberateľa ľudovej slovesnosti, estéta a zástancu slovanskej vzájomnosti, ktorý už r. 1849 navrhoval založiť v Petrovci slovenské gymnázium.

Areál školy pri príležitosti storočnice zdobí socha Jána Kollára.

Od roku 1989 je na škole otvorená Galéria Karola Miloslava Lehotského, ktorá je stálou expozíciou súčasného slovenského vojvodinského umenia, teraz príležitostne obohatená novými obrazmi.

Športový duch sa na gymnáziu pestoval odjakživa a tak je tomu doposiaľ. Akýsi sokolský duch v ňom zasiali v 20.rokoch 20.storočia a už ich neopúšťal! V Stredoškolskom športovom družstve Stredoškolák, ktoré vzniklo roku 1948, keď sa v novej Juhoslávii iba hovorilo o potrebe zakladania takých družstiev, vyrástli mnohí vynikajúci športovci a i juniorskí reprezentanti Juhoslávie vo volejbale a stolnom tenise a svoje prvé športové kroky v ňom urobil napr. i známy juhoslovanský reprezentant vo volejbale Žarko Petrović. Okrem basketbalistov Futbalisti takisto hrali juhoslovanské ligy. Športovci na škole v súčasnosti pokračujú v týchto kolektívnych športoch, no sily si zmeriavajú aj v basketbale. V šachu jednotlivo i skupinovo získali najvyššie ocenenia v súťažiach stredoškolských domovov.

Za úspešné pôsobenie vo vzdelávaní a výchove gymnáziu sa dostalo rad vysokých štátnych, republikových a pokrajinských ocenení a uznaní: Rad bratstva a jednoty so strieborným vencom, Vukov diplóm, Iskra kultúry, Cena Jovan Mikić – Spartak, Cena„Dr. Đorđe Natošević", Cena oslobodenia Vojvodiny, Cena Zväzu združení bojovníkov národnoosloboditeľskej vojny v Juhoslávii, Októbrová cena Obce Báčsky Petrovec.

Za výnimočný prínos k rozvoju vzdelávania slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku k stému výročiu bola gymnáziu udelená Cena Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. A za zásluhy o upeňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí bola gymnáziu udelená pamätná medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za vzdelávanie generácií vojvodinských Slovákov v slovenskom jazyku a posilňovanie slovenskosti prostredníctvom všestranných výchovných a vzdelávacích procesov.

Ľahký deň bol včera. Nie je ľahko vykročiť do dnešného sveta protikladov. Do hrmotného predátorského a dekadentného cyber realizmu – do nie už božej doby, ako to, nie náhodou, Rúfus vyriekol v Modlitbe pre deti 3. tisícročia. Tak plynie čas, kráčame s dobou opreteky a vonku na nás čaká erózia ľudských vzťahov, kvázi hodnoty, civilizácia spektaklu v duchu materialistickej antropológie. Konfrontujeme roky 1919 až 2019. Etymológiu významu, posolstva a čestnosti gymnázia, tu v tieni slovanských líp, nám s úľubou odhaľuje Ján Kollár.

Vedomosti – sú mena 21.storočia.Slovenské etnikum v týchto končinách by nepísalo také bohaté dejiny slovenskosti, umnosti a životaschopnosti bez tejto jedinečnej inštitúcie, za ktorú sa naši predkovia vedeli zriekať, obetovať, a keď bolo treba aj zabojovať. Snažme sa byť ich dôstojnými nasledovateľmi."

 

Annamária Boldocká Grbićová

 

Po programe všetci účinkujúci zaspievali žiacku hymnu Gaudeamus.

Scenár a texty: Annamária Boldocká Grbićová
Použité úryvky z textov o gymnáziu: Dr. Michal Babiak, Oľga Fejdiová, Samuel Boldocký, Katarína Melegová Melichová, Rastislav Boldocký
Hudobná dramaturgia: Anna Medveďová a Annamária Boldocká Grbićová
Vizuálna dramaturgia: Vladislav Struhár, Ondrej Tatliak
Výroba vizuálneho obsahu: Lukáš Sýkora
Scéna a kostýmy: Daniela Triašková a Zvonimír Pudelka
Technická spolupráca: Pavel Varga, Ondrej Mištec a Ján Anušiak
Hudba: Jaroslav Zima
Foto: Jaroslav Grňa
Réžia: Marína Dýrová
Asistent réžie: Ján Sklenár

Moderátori: Jarmila Zimová, Hana Tanciková, Elena Lomenová, Goran Perić, Samer Hamadeh
Účinkujúci: Anna Berediová, Ervin Malina, Anita Rybárová, Ondrej Maglovský, Miroslav Hemela, Slovenka.Benková-Martinková a Matija Čičovec, A.Boldocká Grbićová, Marta Pavčoková, Katarína Melegová Melichová, Helena Despićová, Elena Lončarová, Alena Pešková, Zora Sokolovićová, Ruženka Černáková, Miroslav Babiak, Ondrej Brna, Nataša Dobrovoľská, Ela Števáková , Alexandra Kreková, Gabriela Šimová, Sandra Dudášová, Maja Dudášová, Benjamin Eliáš, Martin Pekár, Darko Šiška, Emília Gániová, Dajana Brnová.

 

Komentárov  

+1 #1 Scenár písaný životom - O. P.Ondrej Peťkovský 2019-10-05 00:09
Text A.m. Boldockej Grbićovej (vo výbere redaktorky K. P.) sa číta jedným dúškom, ako slovo poézie v próze, ako pravdivé svedectvo prejdenej storočnej cesty, so všetkými jej podstatnými premenami, očami súčasného vnímavého pozorovateľa. Vďaka patrí autorke, že vo svojom svedectve zachytila aj výnimočnú silu prostredia, v ktorom Kollárovu "myšlienku založenia gymnázia pre dolnozemských Slovákov ... tam, kde sa už celé storočie koncentrovalo slovenské evanjelické osadníctvo" naši predkovia dokázali premeniť na skutočnosť. Vyslovila tak vďaku zakladateľom i všetkým tým, ktorí celé storočie prispievali svojimi hrivnami k budovaniu, rastu a udržaní vysokej úrovne tejto "kultúrno-vzdelávace j inštitúcie Slovákov vo Vojvodine, v Srbsku".
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články