K nedožitej deväťdesiatke Pavla Mučajiho

Pred piatimi rokmi oslávil ešte svoje posledné, 85. narodeniny a potom, v nasledujúci deň, ticho sklopil oči. Umrel básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, redaktor časopisu Naši pionieri, riaditeľ a profesor slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci Pavel Mučaji. Narodil sa 11. októbra 1929 v Báčskom Petrovci, kde skončil základnú školu a gymnázium a v školení pokračoval v Belehrade, na fakulte českého a slovenského jazyka a literatúry. Uverejnil básnické zbierky Bojujúce srdce, Slnečné prístrešie, Moja Itaka, Trvanie básnika, Belasé sonety, Visuté záhrady a Večer trojkráľový, viac zbierok básní pre deti a jednu knihu próz, ako aj hodne štúdií z oblasti kultúry juhoslovanských Slovákov. Inšpiroval sa ľuďmi a sám bol inšpiráciou maliarom.

 

Štetcom, ceruzkou a fotoaparátom P. Mučajiho zvečnili Pavel Čáni, Michal Hasík a Jaroslav Grňa

 

Štetcom, ceruzkou a fotoaparátom P. Mučajiho zvečnili Pavel Čáni, Michal Hasík a Jaroslav Grňa

 

Štetcom, ceruzkou a fotoaparátom P. Mučajiho zvečnili Pavel Čáni, Michal Hasík a Jaroslav Grňa

 

Štetcom, ceruzkou a fotoaparátom P. Mučajiho zvečnili Pavel Čáni, Michal Hasík a Jaroslav Grňa

 

Poézia a krásne slovo, ktoré nosil v srdci, sa odzrkadľovali aj v jeho dobráckom, detinskom pohľade:

Zostanem naveky dieťa
lebo mám srdce veľké ako slnko
bez poškvrny
čo sa za šťastie porozdáva
kým sa ním život nenaplní

Pavel Mučaji mal rád deti, mal rád aj svojich žiakov, na ktorých sa vždy díval vľúdnym pohľadom. Mal rád ľudí, aj mesiac, aj sen:

Tak rád mám mesiac,
tak rád mám sen:
Keď večer ku mne zablúdi,
do lúk si chodím preň.

V škrupine noci nádej spieva,
hviezdy sa tratia v ďaleku.
Závoj hmly padol na prístav,
čo som ho hľadal v človeku.

Tak rád mám mesiac...
Tak rád mám sen...
Tak rád mám ľudí,
tak rád mám sen...

A svoj večný sen básnik už sní so svojou životnou družkou Xéniou, jeho stálou oporou, ktorá sa vlani vo februári pobrala za nim. Vo dvojici sa im iste, v tých nebeských priestranstvách, sníva spokojne.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Víťazoslav Hronec

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

 

Posledné komentáre

Posledné články