Očami Matičiara – Elita a vírus

M.A. Aurelius, rimský cisár, „filozof na tróne", okrem dobytia starého Slovenska aj pri dnešnom Hronskom Beňadiku (apud Granuas) napísal po r. 169 n.l. aj počiatok svojho nehynúceho diela Hovory k sebe (preložené do vyše 130 jazykov ), kde nám odkázal: „Nikdy som neoľutoval, čo som nepovedal, mnohokrát som oľutoval, čo som povedal". Aktuálne, však!?

 

Očami Matičiara – Elita a vírus

 

Ctená pani A. Jamrichová, matka známeho herca D. Jamricha, ktorému slúži k ucti, že dlhé roky prispieval recitáciou do matičných podujatí do r. 1990, nám do MS pravidelne nosila „prehrešky" moderátorov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie voči spisovnej slovenčine. Naša spoločná „apelácia" zabrala, oba subjekty si to všimli. V 90. rokoch min. stor. matičná Kultúry slova, diela jazykovedcov A. Kráľa, J. Doruľu, J. Kačalu a i. nezištných matičiarov našli spočiatku svojich adresátov v slovníku moderátorov verejných médií. Do istej miery to našli aj v prejavoch vtedajšej slovenskej politickej elity, ktorá o týchto vedcoch vedela a vedela aj o ich sledovaní zo strany V. Mináča, spisovateľov a básnikov z bývalého spisovateľského klubu v SSP v Bratislave, čo je dnes už naveky zabudnuté. Z odstupom času aj po odchode týchto bardov slovenskej jazykovedy s verejného života, slovenská politická elita, inakšie príklad novej generácie, nech mi odpustia tí, ktorých sa to netýka, vykazujú úbohú jazykovú výbavu, nielen v oblasti lexiky, ale i morfológie a gramatiky. Pritom všetci maturovali zo slovenčiny a nepredpokladám, že ju zvládli. Kto ovláda svetové jazyky a počúva politickú elitu Nemcov, Francúzov, Angličanov, Talianov, Maďarov a i. žasne, ako sú ich ministri, premiéri, hovorcovia, moderátori gramaticky jazykovo vybavení a ako „nebreptajú" a prepáčte za ten výraz, „nekecejú".

Je nesporné, že ako tam i tu ústavný činiteľ má povinnosť Ústavu a ňou zakotvený štátny jazyk slovenčinu rešpektovať. A nielen oni. Nevídaná prevaha anglikanizmov, germanizmov, jazykových skomolením, paškviloch, termínov, dialektizmov a pre väčšinu nášho národa nezrozumiteľných jazykových kombinácií, pleonazmov (hromadenie zbytočných slov) kazia dojem nielen v našich elektronických, ale aj printových médiách. Verejný prejav politika sa nemôže znížiť na krčmové termíny, pretože ich sleduje celá mladá slovenská generácia. Otázkou teda je, kto, ak nie Matica slovenská (najmä Jazykový a Pedagogický odbor), má nielen právo, ale a povinnosť tieto elitárske jazykové paškvily nielen mapovať, ale na ne aj poukazovať. Dnešné mnohé elitné „kobilky", ktoré odštipávajú priamo z jadra štátneho jazyka, nemajú právo urážať národ, vedu a keby ich zavše počul A. Bernolák. Ľ. Štúr, M. Hattala, J. Stanislav a i., sotva by im uznali známku zo slovenčiny na maturitnom vysvedčení... Ak môžu po slovensky spisovne hovoriť mnohé politické elity zahraničných Slovákov, rôzni cudzinci, ktorí sa u nás usadili ako lekári, inžinieri, inteligencia, prečo to nedokáže domáca slovenská politická elita.

 

PhDr. Stanislav Bajaník
MO MS
Dunajská Lužná

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články