Spolok Slovákov z Juhoslávie

Pred 75 rokmi v Bratislave založili Spolok Slovákov z Juhoslávie, ktorý si aj po zániku Juhoslávie v názve ponechal pomenovanie bývalej krajiny, z ktorej sa v roku 1945 začal proces presídľovania Slovákov z Dolnej zeme späť do krajiny predkov. Spolok Slovákov z Juhoslávie dodnes pôsobí pod týmto názvom a vedie ho náš známy historik PhDr. Samuel Jovankovič. Spolok vydáva Ročenku a v čísle 5 na úvod tejto vzácnej publikácie predseda S. Jovankovič v prvých vetách uvádza: „Všeobecne je známe , že slovenský národ je národom migračným. Je málo národov Európy, ktoré tak často a húfne zanechávali svoje prastaré obydlia a opúšťali svoje etnické územie." V pokračovaní píše o migráciách v 18. a 19. storočí, keď sa Slováci pohli smerom na juh – na Dolnú zem, potom sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia začalo veľké vysťahovanie Slovákov do USA a štátov západnej Európy a po II. sv. vojne , v období rokov 1945 – 1949, v rámci matičnej akcie Mať volá, sa späť na Slovensko presťahovali početné slovenské rodiny z Vojvodiny.

 

Spolok Slovákov z Juhoslávie

 

Spolok Slovákov z Juhoslávie

 

Spolok Slovákov z Juhoslávie

 

Ustanovujúce valné zhromaždenie Spolku Slovákov z Juhoslávie (SSJ) sa konalo 14. októbra 1945 v zasadacej miestnosti Slovenskej ligy v Bratislave. Za prvého predsedu bol zvolený JUDr. Samuel Šeprák. Spolok vydával doporučenia krajanom na udelenie občianstva ČSR. Slovák z Juhoslávie, ako člen SSJ, získal československé občianstvo za niekoľko hodín, v neskoršom období za niekoľko dní.

Avšak, v samotnom SSJ a jeho orgánoch prebiehali zákulisné boje o politický vplyv, ktorý si chceli zabezpečiť z jednej strany Demokratická strana a z druhej strany Komunistická strana. Preto už o pol roka, na zhromaždení 31. marca 1946 bol zvolený nový predseda a ním sa stal Ing. Ján Nvota, rodák z Kysáča, ktorý nebol politicky aktívny ani v jednej politickej strane. V nasledujúcom roku na valnom zhromaždení za tretieho predsedu vymenovali PhDr. Pavla Šuľana. Štvrtým predsedom sa stal Ján Myjavec, piatym Ján Marčok.

SSJ bol likvidovaný 11. novembra 1949 rozhodnutím Povereníctva vnútra Slovenskej republiky. K likvidácii v podstate došlo z politických dôvodov. Mnohí z jeho funkcionárov a členov boli podozriví, že pracujú v prospech Juhoslávie a vna vykonštruovaných súdnych procesoch mnohí Slováci repatrianti z Juhoslávie boli odsúdení na trest odňatia slobody. Všetci vtedy nespravodlivo odsúdení a uväznení sa dožili satisfakcie a rehabilitácie v pokojnejších šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Dňa 10. mája 1990, po zmene spoločensko-politického zriadenia v Československu, sa v Bratislave stretla skupina Slovákov z Juhoslávie a dohodli sa obnoviť Spolok Slovákov z Juhoslávie. Registrovaný bol v roku 1991, keď sa začal rozpad Juhoslávie.

Spolok Slovákov z Juhoslávie sa definuje ako nepolitická dobrovoľná krajanská organizácia Slovákov, ktorí pochádzajú z Juhoslávie. Jeho poslaním je utužovať krajanskú spolupatričnosť Slovákov z Juhoslávie, opatrovať kultúrne dedičstvo, napomáhať svojbytnosť a prispievať k priateľským vzťahom medzi slovenským národom a národmi Juhoslávie.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články