Uhorské názvy našich miest?

Zajtra si pripomenieme storočnicu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Po prvej svetovej vojne a po rozpade Uhorska uvedenou zmluvou sa riešili hranice Maďarska s nástupníckymi štátmi: Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Podpísaná bola 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Pôvodné územie uhorského štátu sa tým zmenšilo o 72 percent a o dve tretiny sa znížil počet pôvodného obyvateľstva – v Maďarsku zostalo 7 miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska. I preto Maďarsko tvrdilo, že mierová zmluva "najkrutejšie" naložila práve s Maďarmi. Trianonská zmluva bola vskutku len deklaratórna, keďže hranice rok predtým stanovila už Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919. Aj Vojvodina vtedy bola odštiepená od Uhorska a do nového štátneho zväzku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov priniesla veľké „veno" – územie Banátu, Báčky i Baranje. V novom štáte sa všetko menilo, no niekdajšie názvy dedín a miest sa dodnes zachovali, predovšetkým na severe Vojvodiny, kde žije väčšinové maďarské obyvateľstvo, napríklad Szabadka – Subotica. No včera sa tabule s maďarskými názvami objavili aj vedľa príjazdných ciest do osád Kovačickej obce.

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Foto: facebook

 

Z fotografií vidno, že názvy Antalfalva a Nagylajosfalva – pomenovania miest z obdobia Uhorska, – pobúrili Kovačičanov a Padinčanov.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 Kovačická obec má 25.274 obyvateľov. Najpočetnejší sú Slováci –10.577, trochu menej je Srbov –8.407 a Maďarov je 2.522, Rumunov 1.543, Rómov 806. V obci je v úradnom použití aj maďarský jazyk. Mohlo by sa teda pripustiť, že sa názvy jednotlivých miest napíšu aj po maďarsky, avšak , v mestách s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, akými sú Kovačica a Padina, by sa pred ten maďarský názov malo dať slovenské pomenovanie miest.

Zákon o úradnom používaní jazyka a písma v Článku 19 uvádza:

V oblastiach, v ktorých sa úradne používajú aj jazyky národnostných menšín, sa v jazykoch národnostných menšín píšu aj názvy miest a iné zemepisné názvy, názvy ulíc a námestí, názvy orgánov a organizácií, dopravné značky, oznámenia a varovania pre verejnosť a iné verejné značky.

http://www.mnt.org.rs/sr-latn/dokumentum/naziv-naseljenih-mesta-u-vojvodini-na-madarskom

Národnostné rady majú právo intervenovať a navrhovať uplatňovanie v praxi práva na používanie jazyka a písma. Maďarská národnostná rada na svojej webovej stránke uvádza maďarské názvy všetkých miest v niekdajšom Uhorsku: http://www.mnt.org.rs/sr-latn/dokumentum/naziv-naseljenih-mesta-u-vojvodini-na-madarskom

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #3 banacki smo mladi partizaniďuro ušou 2020-06-08 16:28
Hát, tak je to hádam aj inde kde žiju Slovaci ? Povedzme, v Maďarsku. A komu to ozaj báči Pišta apatiekar spieva : " Keď si dala Šiptarovi, daj aj mne, daj aj mne ." ?
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 RE: Uhorské názvy našich miest?n.k. 2020-06-07 22:38
Lež, pre niekoho, tieto fotky služia ako dôkaz - "ohrozenosti"...
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 Uhorske nazvy nasich miestHelena Jaksic 2020-06-07 03:43
Slovaci sa maju za co hnevat. Ak je vacsina obyvatelstva slovenska, tak okrem oficialneho jazyka aj slovensky nazov ma byt na tabuli. Ak sa madarska mensina dozaduje aj uhorskeho nazvu, tak nech aj Romy pripisu svoj nazov.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články