Dolnozemské zlaté pero – výsledky súťaže

Spolok Slovákov z Bulharska počas núdzového stavu a ohraničeného pohybu nezaháľal. V apríli vyhlásil I. ročník literárnej súťaže „Dolnozemské zlaté pero", ktorý prebiehal elektronickou formou a výstupom je zborník v elektronickej podobe, v ktorom je zverejnených 14 literárnych prác 12 autorov. „Som veľmi rada, že vám môžeme predstaviť výsledky prvého ročníka literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero, ktorú organizuje Spolok Slovákov z Bulharska." Píše na úvodných stranách zborníka Ing. Katarína Koňariková, PhD., predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska. „Prvý tón odznel. Prvý ročník literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero v mene poroty uzatvárame oznámením mien laureátov vo všetkých kategóriách. Predtým však treba vysloviť vďaku dospelým autorom, stredoškolákom, ale najmä žiakom základných škôl zo Srbska, bez ktorých by bol tento ročník nesmierne chudobný." Týmito slovami sa účastníkom a učiteľom poďakoval predseda oceňovacej poroty Miroslav Demák.

 

Katarína Koňariková tiež hodnotí, že Slováci, ktorí žili a žijú na Dolnej zemi, sú výnimočným fenoménom. Aj napriek inojazyčnému prostrediu dokázali si zachovať svoj materinský jazyk v takej rýdzej čistote, ako nikto iný. Z úcty k predkom sa preto rozhodli založiť literárnu súťaž pre autorov žijúcich na Dolnej zemi a píšucich po slovensky

 

Katarína Koňariková tiež hodnotí, že Slováci, ktorí žili a žijú na Dolnej zemi, sú výnimočným fenoménom. Aj napriek inojazyčnému prostrediu dokázali si zachovať svoj materinský jazyk v takej rýdzej čistote, ako nikto iný. Z úcty k predkom sa preto rozhodli založiť literárnu súťaž pre autorov žijúcich na Dolnej zemi a píšucich po slovensky

 

Katarína Koňariková tiež hodnotí, že Slováci, ktorí žili a žijú na Dolnej zemi, sú výnimočným fenoménom. Aj napriek inojazyčnému prostrediu dokázali si zachovať svoj materinský jazyk v takej rýdzej čistote, ako nikto iný. Z úcty k predkom sa preto rozhodli založiť literárnu súťaž pre autorov žijúcich na Dolnej zemi a píšucich po slovensky

 

Miroslav Demák sa pochvalne zmienil o učiteľoch z Petrovca, Hložian, Kysáča a Padiny, ktorí napriek uzavretým školám vybrali zo zásuviek literárne pokusy svojich žiakov, ktorí v tom čase boli doma v karanténe. Zároveň vyjadruje poľutovanie, že sa neozvali aj základné školy z Nadlaku a bihorských obcí, z Čaby, Komlóša a z oblasti Piliša, zo škôl v Srieme a Chorvátsku. Očakávali aj práce študentov lýcea v Nadlaku a iných stredných škôl v Maďarsku a Srbsku, v ktorých študujú slovenskí študenti s literárnymi ambíciami. Aj dospelí sa ozývali len ojedinele. „Avšak aj jedna lastovička dokáže avizovať jar", zdôrazňuje Miroslav Demák a vyzýva: „Hudobníci hovoria, že prvý tón je úplne ľubovoľný. Keď však zaznie tón druhý, skladba je definitívne nasmerovaná. Čakáme teda na ten druhý tón aj v tejto súťaži."

Výsledky potvrdzujú, že idea zorganizovať a pripraviť súťaž bola nielen správna, ale má veľký potenciál aj do budúcnosti. Ak sa nemá stratiť jazyk a reč, ak nemá v technickom a systémovom svete zmiznúť ľudskosť, je dôležité rozvíjať nielen vedomosti, ale predovšetkým vytvárať priestor na rozprávanie a počúvanie príbehov a poryvov duše, ktoré zachytávajú jedinečnosť človeka aj jeho schopnosť tvoriť. A to nás spája oveľa intenzívnejšie než technika samotná. V mene posudzovacej poroty napísal to Pavol Tomašovič. Okrem neho a M. Demáka v porote bola ešte aj Zlata Matláková.

Poslaním súťaže je podporiť literárnu tvorbu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi s cieľom inšpirovať a prezentovať mladú generáciu v literárnej tvorbe v materinskom jazyku, možnosťou rozvíjať svoj talent a prostredníctvom literárnych časopisov uverejniť svoju tvorbu na Slovensku. Súťaž podporuje časopis Dotyky (časopis pre mladú literatúru a umenie) a časopis Fajauka (časopis Spolku Slovákov z Bulharska). O súťaži viac TU: http://www.kulpin.net/pamaetnicek/22-aktuality/aktuality/10867-dolnozemske-zlate-pero

Autori, ktorých práce sú zverejnené v zborníku:

Patricia Kmeťkova (Pivnica, Srbsko)
Gejza Lakatoš (Poruba, Slovensko)
Pavel Ďurčok (Aradáč, Srbsko)
Peter Pavčok (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Tatiana Filipovićova (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Hana Strehovsky (Padina, Srbsko)
Petra Seleštianska (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Iveta Bokorova (Padina, Srbsko)
Ana Hrubik (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Alexandra Muhova (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Jan Špringeľ (Kovačica, Srbsko)
Štefan Jančik (Bratislava, Slovensko)

Zalistujte si v zborníku prác TU:

 

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články