IN MEMORIAM – Michal Hasík

„So svojimi prácami sa ťažko lúčim. Viem, že keď odídu odo mňa, je to tak, ako keď deti odídu od svojich rodičov. Viem, že raz aj ja odídem bez návratu, ale predsa niečo zostane po mne. Lebo, linajka hovorí viac ako tisíc slov. Všetko jedno, či je nakreslená, alebo vystrihnutá. Linajky pre mňa znamenajú mnoho, nimi môžem vyjadriť to, čo slovom nemôžem." Hovoril tak Michal Hasík, ktorý sa portrétovaním nožničkovým výstrihom stal známym doma a v zahraničí a ktorému sa tá linajka, čiara života, po dlhšej chorobe a náročnej operácii, z ktorej sa však úspešne zotavoval, dnes nečakane pretrhla. Alebo, možno, nožničkami prestrihla. Michal Hasík sa narodil 27. apríla 1946 v Kulpíne a pochovaný bude zajtra 22. marca 2021 o 16,30 h na kulpínskom cintoríne.

 

IN MEMORIAM – Michal Hasík

 

„V lete som sa hrával na ulici, veľmi rád s blatom a hlinou, z ktorej som formoval rôzne zvieratká. Boli to moje prvé sochárske práce. Večer v dome svietievala petrolejová lampa, ktorá zanechávala na stene veľké tône. Veľmi rád som sa na to díval. Moja matka šíjavala a mala papierové formy. Raz, keď som mal asi päť rokov, ma nechala samého v izbe, keď išla chovať hydinu. Keď odchádzala z izby, pohrozila mi, aby som nepostrihal štofovú látku. Ja som to pochopil tak, že papier môžem strihať a kým sa vrátila postrihal som na kúsky tie jej formy na vystrihovanie látky. " Tak si spomínal na svoje nožničkové začiatky Michal Hasík a tie jeho výstrižky boli vraj ako tie tône na stene vrhané svetlom petrolejovej lampy. V útlom detstve sa naučil aj čo sú koláže, keďže s mamou musel spájať rozstrihané kúsky foriem. Matka urobila z múky lep a všetko spolu pozlepovali.

 

IN MEMORIAM – Michal Hasík

 

IN MEMORIAM – Michal Hasík

 

IN MEMORIAM – Michal Hasík

 

IN MEMORIAM – Michal Hasík

 

Michal Hasík začal maľovať, keď zakončil základnú školu. Potom chcel študovať sochárstvo, ale ukončil iba zámočnícke remeslo. Prvú samostatnú výstavu mal ako 17-ročný a to 25. mája 1963 vo Vrbare v Báčskom Petrovci. Už vtedy, okrem obrazov vystavoval aj drevoryty, práce z plechu, sochy a reliéfy. Popri zamestnaní študoval úžitkovú grafiku a diplom úžitkového grafika získal v Mníchove roku 1972.

Pred odchodom do Nemecka roku 1968 mal ešte dve samostatné výstavy: v Petrovci a Ľubľane. V Nemecku sa začal zaoberať nožničkovým výstrihom na papieri, čo mu bolo dodatočným zdrojom zárobku. V Petrovci si urobil vlastnú galériu Môj dom. Pri príležitosti 50 rokov umeleckej práce vydal knihu vlastných sebareflexií Michal Hasík 50 rokov umeleckej tvorby a v roku 2013 spolu s Katarínou Pucovskou vydal knihu o prvej kulpínskej maliarke Kataríne Hlaváčovej.

 

IN MEMORIAM – Michal Hasík

 

„Teší ma, ak moje výtvory dostali miesto v byte, na stene, ale aj ak zaujali malý kútik v srdci. Možno sú i preto moje práce najčastejšie malého formátu ," ozrejmoval tento nanajvýš zaujímavý umelec. O svojom nožničkovom kumšte tvrdil, že mohlo byť zaradené do Guinnessovej knihy rekordov, keďže dokázal urobiť výstrižok za kratší čas ako bol ten, zaznačený v uvedenej knihe. Veľmi veľa ľudí má výstrižky vlastných podobizní urobené rukou a nožničkami majstra Michala Hasíka. Zostane tak v srdciach mnohých, no nielen v srdciach, zostáva dokonca aj vo veršoch Pavla Mučajiho, ktorý majstrovi Michalovi Hasíkovi roku 2004 venoval báseň Ruky majstra Hasíka:

...Len jeden je Michal Hasík
Aj nožničky jedny má.
Kreslí, farbí, vystrihuje.
Aká je to krásna hra!

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 za MichalomJuraj Šefčík 2021-03-22 09:37
Ako v Kulpíne, tak aj v Senici zo stien farského bytu upomínajú čierno-biele portréty na mnohé stretnutia a spoločné akcie, na ktorých nemohli chýbať miniatúrne, no na stotinu milimetra precízne nožničky nasunuté na hrubých prstoch, vždy usmiateho Miša Hasíka. S manželkou sme si povedali, keď skončí pandémia pôjdeme do Kulpína, vyhľadáme Michala, nech nás vystrihne aj šedivých. A opäť pravda porekadla - človek mieni a Pán Boh mení. Tie malé nožničky bez jeho hrubých prstov už nič nedokážu, možno pôjdu s ním, aby aj tam na tom druhom brehu času "stržlikoval". Čas sa mu naplnil a my sme vďační, že bol súčasťou nášho času a my, že sme ho poznali. Nech ho Pán života a smrti prijme do svojho blahoslavenstva.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články