Spisovná slovenčina – rodinná srdcová záležitosť

„V našej rodine sme vždy boli obkolesení peknou slovenčinou a matka sa vždy snažila nasugerovať nám používanie spisovnej slovenčiny, " hovorí PhD. Samuel Koruniak a s úsmevom dodáva, že matka, Zuzana Medveďová Koruniaková, stále svoje deti zavracala a poukazovala na chyby a ak bolo treba tak aj so zdvihnutým prstom prikazovala. „Dnes som jej vďačný za to," pokračuje mladý doktor slovenčiny a dodáva, že tie gény zdedil. A nielenže ich zdedil, ale ich aj zveľadil a v slovenčine sa zdokonalil. No, jazyk je živý organizmus, ktorý sa neustále mení a treba ho v tom jeho rozvoji sledovať a neprestajne si ho cibriť.

„Dodnes ma matka opravuje a koriguje, ona má vycibrený cit na tú peknú slovenčinu, keďže sa celého života venovala úprave textov a tým jazykovým detailom. Jej vďačím, že aj ja mám vzťah k jazyku. A nie iba matka, aj jej sestra je slovenčinárka – Anna Hansmanová, bývalá profesorka slovenského jazyka na petrovskom gymnáziu, tiež jej dcéra Júlia, ktorá je skončená doktorka slovenčiny..." uvádza Samuel Koruniak a tým vlastne aj nepriamo zdôvodňuje, že sa dobre podkul, čo iste muselo zavážiť, keď práve jemu, zahraničnému Slovákovi, slovenské ministerstvo školstva zverilo vyučovať slovenčinu na vysokej škole v Nemecku. Už tri roky pôsobí v Kolíne nad Rýnom ako lektor slovenského jazyka a koncom marca prišiel do rodiska stráviť veľkonočné sviatky a kvôli prezentácii knižného vydania jeho dizertačnej práce: Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období.

 

Prezentácia dizertačnej práce S. Koruniaka bola v ÚKVS v Novom Sade (foto: Nataša Simonovićová)

 

Prezentácia dizertačnej práce S. Koruniaka bola v ÚKVS v Novom Sade (foto: Nataša Simonovićová)

 

Dizertačnú prácu Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období Samuel Koruniak úspešne obhájil v roku 2017 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a v týchto dňoch táto jeho práca vyšla ako 6. zväzok v rámci edície Doktorské dizertácie vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra. Prezentácia knihy sa uskutočnila v podmienkach pretrvávajúcej pandémie a mohol sa jej zúčastniť iba obmedzený počet návštevníkov. Plánovaná bola, a aj realizovaná, v predveľkonočnom období kvôli autorovi, ktorý prišiel z Kolína nad Rýnom stráviť Veľkú noc v rodnom Petrovci. Do Petrovca sa rád vracia.

 

Spisovná slovenčina – rodinná srdcová záležitosť

 

Spisovná slovenčina – rodinná srdcová záležitosť

 

Samuel Koruniak a Zuzana Medveďová Koruniaková (foto Katarína Pucovská)

 

Samuel Koruniak a Zuzana Medveďová Koruniaková (foto Katarína Pucovská)

 

„Spisovnou slovenčinou a problematikou, ktorú som začal skúmať sa budem zaoberať aj naďalej a v najbližšej dobe by som sa sem chcel aj priamo vrátiť," hovorí PhD. Samuel Koruniak, ktorý by aj vlastným pričinením chcel prispieť k zachovaniu spisovnej slovenčiny na týchto dolnozemských územiach. Lebo vie, že na tej roli národnej neslobodno zaháľať a treba veľa pracovať. Jazyk treba cibriť na školách, v kultúrnych inštitúciách.

„Aj verejní predstavitelia našich kultúrno-spoločenských inštitúcií, spolkov, združení a národnostnej rady, lokálneho politického života... by mali podbať na úroveň slovenčiny..." upozorňuje náš spolubesedník, ktorý dobre ovláda svoje „remeslo". Učil sa od špičkových odborníkov, počnúc matkou a neskôr mu bol školiteľ prof. PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD., aj vtedy počas doktorandského štúdia a aj teraz vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, a hodno spomenúť aj oponentov: prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc., prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc a prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc.

O prezentácii knihy viac TU: http://www.slovackizavod.org.rs/vesti/vid/18655

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 VďakaZMK 2021-04-09 00:23
Pozdravujem, ďakujem a s Božím požehnaním prajem úspech v takej peknej práci.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články