Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

Vo farských priestoroch v Báčskom Petrovci vo štvrtok 18. januára 2024 bola prezentácia knihy Vladimíra Valentíka Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak. „Pôvodný petrovský chrám z roku 1783, ktorý projektoval Jozef Kiš, petrovskí cirkevníci sa v roku 1820 rozhodli opraviť ale zároveň i zväčšiť a rozšíriť. S tým, ako tieto práce prebiehali, môžeme sa bližšie oboznámiť z knižočky Jozefa Maliaka Dejiny stavby petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Petrovci roku 1923 pri príležitosti stého výročia posvätenia chrámu," uvádza Vladimír Valentík v úvodnej časti knihy, ktorú Slovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca vydalo na sklonku minulého roka, pri príležitosti 200-ročnice petrovského chrámu Božieho, tejto veľkolepej stavby, ktorá je aj po 200 rokoch ozdobou Petrovca. Prezentácia nasledovala po zborovom večierku na ktorom o dejinách cirkvi hovoril Ján Vida, farár petrovský.

 

Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

 

Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

 

Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

 

Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

 

Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

 

Dejiny stavby petrovského chrámu a Jozef Maliak

 

O priebehu výstavby chrámu v Petrovci písal Ján Stehlo, farár petrovský v kronike písanej prevažne v latinčine Historia Ecclessiae Aug. Conf. Petrovácz brevite exposita per Joannem Stehlo u nás známej ako Petrovská kronika. Písaná je v rokoch 1818 až 1862 a zachytáva aj udalosti, ktoré sa diali počas stavby kostola. Rovno tú časť pred storočím preložil do slovenčiny Jozef Maliak, jeden z najvýznamnejších slovenských vojvodinských historikov, ktorý k storočnici ukončenia stavby a posviacky chrámu roku 1923 v petrovskej tlačiarni o tejto nevšednej udalosti vydal knihu, ktorú si môžete prečítať po sto rokoch znovu vďaka SVC a vydaniu tejto knihy.

Okrem o stavbe kostola z knihy sa možno dočítať aj o Jozefovi Maliakovi. Narodil sa 17. februára 1854 v Revúcej, no po prvej svetovej vojne začal učiť na novozaloženom gymnáziu v lloku a roku 1923 prichádza učiť na slovenské gymnázium v Petrovci niekoľko predmetov: slovenský jazyk, dejepis, latinský jazyk a náboženstvo. V Petrovci pôsobil desať rokov a roku 1933 odišiel do dôchodku. Po založení Matice slovenskej v Juhoslávii v Petrovci v roku 1932 sa stal členom jej výboru a vykonával funkciu náčelníka historického odboru a archivára. Už skorej však publikoval početné články z rôznych oblastí.

Záverečnú časť knihy tvorí fotografická príloha. Kniha má 68 strán a tvrdú väzbu. Možno si ju zadovážiť na petrovskej fare a v SVC.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články