Výstava Jána Chlpku v Petrovci

Výstava Jána Chlpku v Petrovci
 
„Hložiansky maliar Ján Chlpka patrí medzi najlepších a najoriginálnejších súčasných slovenských vojvodinských insitných maliarov.“ Napísal v katalógu k výstave, ktorú včera popoludní otvorili v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, kurátor výstavy, výtvarný kritik Vladimír Valentík. Prítomných privítala Miroslava Blažićová a o tvorbe Jána Chlpku najprv hovoril riaditeľ Slovenského vojvodinského múzea, akademický maliar Pavel Čáni. Hudobno-petické minúty patrili hložianskym hudobníkom a recitátorkám a výstavu otvoril predseda hložianskeho miestneho spoločenstva a poslanec v pokrajinskom parlamente Ján Bohuš.
 
foto
 
Pavel Čáni, Ján Chlpka, Ján Bohuš a Vladimír Valentík
 
Po dvadsiatich rokoch Ján Chlpka sa znovu predstavuje petrovskému publiku. Ide o výstavu retrospektívneho charakteru, v ktorej sú znázornené jednotlivé vývojové fázy tohto nášho už etablovaného umelca.
 
foto
 
Podľa slov Pavla Čániho jednotlivé vývojové celky svedčia o autorovom umeleckom dospievaní a potvrdzujú, že sa dopracoval k vlastnému štýlu. „Poetikou sa ponára do filozofických tém a do ontologických sfér.“ Povedal o Chlpkovej tvorbe Pavel Čáni, ktorý parafrazujúc Nitzeho dodal, že sa z Chlpkových obrazov dá vycítiť „zver v človeku“ alebo opačne.
 
foto
 
Podľa názoru Pavla Čániho obrazy Jána Chlpku sú určitou obmenou rurálneho pop-artu, insity a infantilnosti.
 
foto
 
foto
 
„Výtvarný svet Jána Chlpku je umiestnený do našej dediny, jeho výtvarným svetom dominujú figúry najmä zvierat a tiež ľudí. Jeho svojrázny, ale v podstate insitný výtvarný prejav charakterizuje redukcia a štylizácia znázornených tvarov a sympatická, neodpudzujúca grotesknosť.“ Zhodnotil Vladimír Valentík a poznamenal, že aj Ján Chlpka, podobne ako Martin Jonáš, je schopný do svojich prác zakomponovať aj štipku čistého dobroprajného humoru a irónie.
 
foto
 
foto
 
Ján Chlpka sa narodil 11. 12. 1965 v Hložanoch. V rodisku zakončil základnú a v Báčskom Petrovci a Futogu Strednú poľnohospodársku školu. Vyštudoval veterínu v Sarajeve. Pracuje ako zverolekár v Petrovci a žije v Hložanoch. Samostatné výstavy usporiadal v Petrovci, Hložanoch, Kovačici, Novom Sade a Kulpíne ako aj na Slovensku v Trenčíne, Trenčianskych Tepliciach a Bratislave.
 
foto
 
foto
 
foto
 
Najnovšie Jána Chlpku predstavuje v trojjazyčnom katalógu (ktorý bol 1. októbra 2013 prezentovaný na Ministerstve kultúry SR v Bartislave) aj Pavel Babka. Elektronickú formu katalógu si možno obzrieť TU: http://www.babka.rs/sr/files/slovenske_insitne_maliarstvo.pdf
 
Chlpkov obraz Matka a dcéra sa nachádza aj na CD kalendári na rok 2014, ktorý vydala Nadácia Babka a ktorý je až štvorjazyčný. Jeho slovenskú mutáciu možno nájsť TU: http://www.babka.rs/sk/files/cd_sk_2014.pdf
 
Inšpirovaný týmto obrazom Jána Chlpku slovenský spisovateľ k obrazu napísal takúto krátku esej:
 
November
 
„Dej krávě do držky, ona ti dá do dížky.“ Tak hovorievali skúsené české malochovateľky rohatého dobytka o procese, ktorému sa dnes hovorí výroba mlieka. Ani slovenským nebola táto stará pravda neznáma. Dnešnej mládeži je to už jedno. Do držky môže dať mládež komukoľvek, môže dokonca aj nedať, a mlieka jej vždy nadojí nejaká i celkom cudzia krava od susedov menom, čojaviem, Billa, Hypernova... alebo hoviadko Tesco. Ba dokonca aj bujak Lidl! To mlieko bude, pravda, podľa toho aj vyzerať a chutiť, ani masla z neho v drevenej múteľnici nenamútiš, ale obíde sa to všetko bez úmorného chystania pichľavého sena, bez nôh zalajnených od kydania hnoja, bez namáhavého ťahania za cecky. Mládeži zostane viac času venovať sa svojim domácim maznáčikom – morčiatkam, angorským mačičkám, gaučovým mopslíkom, škrečkom, lasičkám, potkanom..., prípadne prechádzkam po meste s dogami veľkými ako stredné teľa, čo na posedenie zožerú viac než chudobná africká rodina za týždeň. Taký už je sveta beh a cval a jeden známy český básnik si o tomto všetkom myslí v rýmoch, že „svět se řítí do ďáblovy...“ nechcite radšej vedieť čoho. Lenže ten básnik, keď toto písal, bol starý chren, a nikdy v živote sa mu nepošťastilo byť krásnym dievčaťom, za ktorým sa všetci na ulici obzerajú, bársaj ono so sebou vláči na remeni akúsi celkom neužitočnú chlpatú potvoru. Takže tak.
 
Gaco Novomesský
 
ten, ktorý ešte kosil, sušil, kydal, ba aj za cecky ťahal, hoci dnes už nie
 
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články