Plávať ako čln na rieke... To je ukiyo-e

Výraz „ukiyo-e" sa prekladá alebo ako „plávajúci svet," alebo ako „škola živého sveta" a je originálnym budhistickým chápaním existencie, podľa ktorého jediné, čo je isté vo svete, je bdelý stav v nás samých. Toto zvláštne umenie a grafiky ukiyo-e sú vystavené v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Vernisáž mala byť 17. mája v Noci múzeí, avšak vzhľadom na povodňovú kalamitu a následne aj trojdňový štátny smútok, výstava bola verejnosti prístupná od 22. mája , bez slávnostného otvorenia a možno si ju obzrieť do 10. júna 2014. Vystavené grafiky sú súkromným majetkom Ninka Radosavljevića z Valjeva. V Galérii Zuzky Medveďovej bola spolu s výstavou ukiyo-e grafík nainštalovaná aj stála expozícia malieb Zuzky Medveďovej.

 

Foto: Zdenko Lončar

 

Foto: Zdenko Lončar

 

foto02


Foto: Zdenko Lončar

 

Foto: Martin Pucovský


Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský


Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský


Foto: Martin Pucovský

 

Japonský spisovateľ Asai Rioi (1612 – 1691) sa pokúsil obyčajnému divákovi obrazným spôsobom priblížiť filozofiu života, ale aj špecifického umenia – japonskej ukiyo-e grafiky. V súvislosti s tým napísal: „Žiť iba túto chvíľu, úplne sa oddať vnímaniu mesiaca, snehu, čerešňového kvetu a javorového listu... nedovoliť si podľahnúť chudobe a nedovoliť, aby sa ona prejavila na tvári... ale plávať ako čln na rieke... To je ukiyo-e."


Umenie grafiky ukiyo-e (výraz „ukiyo-e" sa prekladá alebo ako „plávajuci svet," alebo ako „škola živého sveta" a je originálnym budhistickým chápaním existencie, podľa ktorého jediné, čo je isté vo svete, je bdelý stav v nás samých) vzniklo v meste Ede (dnešné Tokio), v niekdajšom šógunátnom hlavnom meste. Vyplynulo z novej občianskej a národnej kultúry ako výsledok svojráznej urbanizácie japonskej spoločnosti v tom čase a zahrňuje široké tematické spektrum – tematiku ženskej krásy, divadla, kurtizán, hercov, suma, krajiniek, rastlinného sveta a fantastických bytostí, hovoriac, prostredníctvom hedonizmu, ale i paródie, o efemérnosti tuzemského života.


Od pôvodného monochromatického výrazu cez tlač čínskym atramentom a potom i ručné natieranie farieb až po polychromatickú techniku tvorby japonská ukiyo-e technika sa časom vyvíjala a stávala čoraz hľadanejšou. Keďže sa tieto grafiky mohli reprodukovať vo veľkých sériách a výber tém bol inšpiratívny, boli veľmi prístupné typickému mestskému obyvateľstvu. Ako kuriozitu možno spomenúť, že erotické scény boli priam spravidla cenzurované (niekedy bol dokonca obmedzený i počet farieb, aby grafiky neboli náročné a bezuzdné) a umelci, ktorí sa ich osmelili znázorniť, boli trestaní..


Toto umenie prešlo niekoľkými obdobiami, v ktorých sa vyvíjalo a zdokonaľovalo, nastupujúc postupne cestou k Západu, ale vždy si pritom zachovávalo svoju poznateľnú identitu. Kultúra Japonska, súhlasia s tým mnohí, mala silný vplyv na umenie v Európe koncom 19. storočia – literatúru, maliarstvo, sochárstvo, architektúru, úžitkové a dekoratívne umenie a plastiku; tým sa tieto, predovšetkým životne ťažko spojiteľné, filozofie začali prelínať.


Ukiyo-e grafiky sa vytvárajú aj dnes a i naďalej sú vplyvným umením, ktoré inšpiruje. Vznikajú, tak ako aj na začiatku, v rôznych druhoch a v rôznorodých formátoch, zostávajúc vždy podnecujúce, i keď sú trochu archaické.

 

Zo srbčiny preložil:
Samuel Boldocký

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články