Slovo má pán profesor

Profesor matematiky na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Ján Kopčok, - menovec nášho známeho spisovateľa, - na gymnáziu odpracoval 20 rokov a na včerajších oslavách Dňa školy a jubilea 95-ročnice našej významnej stredoškolskej inštitúcie, sa poďakoval svojim učiteľom, kolegom a žiakom: „Nakoniec, vďaka aj generáciám žiakov, ktoré som viedol a ktoré mi dovolili aby som im odhalil čarodejný svet najkrajšej a zároveň najťažšej vedy, kráľovnej všetkých vied – matematiky. A mojim žiakom, ktorým teraz prednášam, iba zopakujem staré dobré heslo, ktoré hovorili aj mne keď som sedel v školských lavicách: Ľahšie je naučiť sa matematiku ako žiť bez nej!" Ján Kopčok venoval i krásnu spomienku svojej kolegyni Tatiane Korošovej, psychologičke na gymnáziu, ktorú včera vyprevadili do dôchodku. Text, ktorý prečítal, a ktorý veľa hovorí nielen o osobnosti, ktorej je venovaný, ale aj o autorovi, prítomní odmenili bohatým potleskom. Či preto, že je skutočne veľmi zaujímavý, alebo pre obľúbenosť Tatiany Korošovej, prečítajte a posúďte.

 

Ján Kopčok (Foto Martin Pucovský)

 

Ján Kopčok (Foto Martin Pucovský)

 

Tatiane Korošovej:

„Keď som prvýkrát stretol Taňu Korošovú mohli sme si pozrieť do očú - boli sme istej výšky; bol som žiakom základnej školy a Taňa bola psychológ školy s vytýčeným cieľom, že identifikuje všetky talentované decká v Petrovci a tak som sa ocitol u nej na vyšetrení. Pýtala sa ma čo a koľko čítam. Nebola spokojná s mojou odpoveďou a povedala mi, že musím viacej čítať. A tak som sa dal do čítania. Čítal som, čítal a čítal... Výsledok toho procesu stojí pred vami.

Druhý krát som stretol Taňu keď som prišiel na gymnázium prednášať matematiku. Zastihol som ju ako rojčí, animuje žiakov aby sa zapojili do debatného klubu, prednáša psychológiu, organizuje žiacke zábavy, dozerá na prácu žiackeho parlamentu, pomáha žiakom vyrovnať sa s ťažkosťami pri učení, vypracúva ročný plán školy. Nemohol som sa nadiviť kde doberá toľkú energiu. Tentokrát sme si už nemohli pozrieť do očú, medzičasom som nariasol a bol som od nej o hlavu vyšší. Ale keď som porovnal moju a jej angažovanosť na tejto škole uvedomil som si, že predsa ešte musím dlho, dlho riasť aby som jej doriasol v skutkoch.

Po rokoch spolupráce ocitli sme sa Taňa a ja v nekaždodennej situácii - stali sme sa triednými profesormi v paralelných triedach. Mne to bolo tretie triednictvo a jej prvé. V každom ohľade bola skúsenejšia odo mňa iba nie v triednictve. Veľkým obratom osudu stal som sa jej mentorom a ona mojou žiačkou. Taňa sa chcela všetko naučiť a vždy keď bola neistá ako riešiť nejakú situáciu opýtala sa ma ako ja to robím. Nakoniec ponúkala kvalitnejšie riešenia od mojich ale som jej to nikdy nepriznal. Do dnes. Taňa, bola si tou najlepšou triednou profesorkou akú som na tejto škole stretol!

Jednou príležitosťou dožila nehodu - poranila si nohu a určitýsi čas bola na nemocenskej dovolenke. Mala veľké obavy ako bude fungovať jej trieda bez nej. A žiaci – potvory, kým ju nebolo zlepšili dochádzku, načas si začali vykonávať záväzky a vždy prví pozbierali peniaze pre výlet na ktorý sme sa chystali. Taňa skonštatovala: „No vidíš, viac som dosiahla tým že som sa zranila ako viacročnou prácou!"

Medzičasom sa zotavila a už sme na tom výlete a prechádzame sa Prahou. Kým sme po obchodoch hľadali rukavice pre mňa a sveter pre jej Martina, obávala sa ako to bude na maturitnom večierku, či si bude môsť obuť vysoké opätky, lebo ešte stále cítila následky zranenia. Uisťoval som ju, že bude všetko v poriadku, nech si záväzne kúpi topánky s vysokými opätkami. Tak aj bolo. O niekoľko mesiacov prišiel aj ten maturitný večierok: Taňa bola vyššia ako obvykle – bola na vysokých opätkoch. Či už pre tie opätky, alebo pre našu štvorročnú spoluprácu ako triednych, keď som si uvedomil, že aj ja ju môžem niečo naučiť, prišiel som k uzáveru, že sme si doriasli – ona mne výškou a ja jej skutkami. A znovu sme si mohli pozrieť do očú. „ Ján Kopčok

 

Katarína Pucovská

Komentárov  

+4 #1 J.K.Ivan 2014-10-04 19:34
Krásne!
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články