Verše na nedeľné čítanie

Spolok slovenských spisovateľov usporiadal 3. júla 2015 v Bratislave podujatie s názvom Literárne mosty Slovensko – Srbsko, na ktorom upriamili pozornosť na nové vydania prekladovej literatúry, slovenskej do srbčiny a opačne a tiež prezentovali dve knihy: výber z diela Viery Benkovej Herbár zeme a zbierku mladej poetky Miroslavy Dudkovej Pokrčené verše. Usporiadali tiež aj poetický večierok popredných súčasných srbských básnikov a našich vojvodinských slovenských spisovateľov a poetiek. Na ňom svoje verše čítali Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska, Dragan Jovanović Danilov, Jeremija Lazarević, Viera Benková, Martin Prebudila a Miroslava Dudková. Na podujatí sa zúčastnil aj prof. Michal Harpáň Vladimír Valentík, ako aj v Bratislave žijúci Miroslav Demák.

Program pripravil Spolok slovenských spisovateľov v čele s Miroslavom Bielikom na základe dohody o spolupráci so Združením spisovateľov Srbska s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. O podujatí TU: http://spolok-slovenskych-spisovatelov.webnode.sk/news/srbski-a-slovenski-vojvodinski-spisovatelia-na-pozvanie-sss-na-slovensku/

Knihy oboch našich poetiek vyšli vo vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a na pekné nedeľné čítanie ponúkame dve básne.

 

Viera Benková (Foto TASR)

 

Viera Benková (Foto TASR)

 

Verše na nedeľné čítanie

 

Viera Benková

Na rube sna...

Prisnila sa mi voda,
bola nesmierne hlboká,
sťa dno temného mora...

Mala zriasenú, zvlnenú tvár,
sťa morská chaluha,
bájny výzor a tvar...

Medzi nebom a zemou,
v tomto sne,
vznášalo sa beztvaré vlnenie...

Ale na rube sna
voda sa vlnivo tvarovala,
boli to vlny,
ktoré mali
tvar slova...

 

Miroslava Dudková (Foto: http://www.babkovedivadlo.sk/o-divadle/umelecky-subor/miroslava-dudkova)

 

Miroslava Dudková (Foto: http://www.babkovedivadlo.sk/o-divadle/umelecky-subor/miroslava-dudkova)

 

Verše na nedeľné čítanie

 

Miroslava Dudková

34.

zubatá stolička
spod stola
zúri
trieska
vrieska
sama pre seba
špliecha
sypký hnev
na podlahu
mračí sa
na všetky
strany

vŕzga
vrčí
syčí
ostošesť
moju váhu
nepodrží

vstávam
zapchávam
jej otvorené
operadlo
sychravým kabátom

zuby sa jej
nepohnú viac

vstávam
zrána
zo stoličky
a spím zimou zahmlená

 

V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažisko sústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch. Rada pracuje aj s náladami. Viac tu: http://spolok-slovenskych-spisovatelov.webnode.sk/products/miroslava-dudkova-pokrcene-verse1/

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články