M-ART-IN

Je aj „art", je aj „in", vlastným menom Martin, zdatný 36 ročný Horehronec, ktorý sa dobre vynájde aj na operných doskách, poľahky si poradí s fujarou, rezbárske dlátko radi berie do rúk a s motorovou pílou umelecky šermuje. Práve aj vďaka jej prenikavému zvuku Martin Kalman na seba upútal pozornosť početných návštevníkov tohtoročných Slovenských národných slávností . Počas nich v Báčskom Petrovci, v priebehu iba dvoch dní, stvoril krásne dielo, sochu z dreva slobodníka Mateja Čániho, ktorý do Petrovca pred 270 rokmi priviedol prisťahovalcov z Málinca a iných osád zo Slovenska.

 

Socha Mateja Čániho, dielo Martina Kalmana sa nachádza v parku pred knižnicou Štefana Homolu v Báčskom Petrovci

 

Socha Mateja Čániho, dielo Martina Kalmana sa nachádza v parku pred knižnicou Štefana Homolu v Báčskom Petrovci

 

„Operný tenorista vymenil mikrofón za pílu. A zostal pri umení," písali to o Martinovi Kalmanovi slovenské noviny Pravda v roku 2009, ktoré tiež uviedli, že tento, vtedy tridsiatnik, vhupol z jedného umeleckého sveta do druhého, presťahoval sa z mesta do dediny a majstruje a tvorí v rodičovskom dome v Pohorelej. Pri práci využíva nielen dláto, ale aj silu motorovej píly.

 - „Hoci mám spev a divadlo vryté hlboko v srdci, neľutujem, že som ich zanechal. Vďaka rezbárstvu sa mi otvorili nové možnosti a spoznal som ľudí, ktorých by som nikdy nestretol, keby som zostal v divadle," úprimne sa vyznáva tento rezbár, ktorý chodí s motorovou pílou aj na rôzne festivaly, kde takto tvorí sochy priamo pred očami užasnutých divákov. Tak bolo aj 7. a 8. augusta 2015 v Báčskom Petrovci.

 

Martin Kalman  v Petrovci

 

Dielo Martina Kalmana v Petrovci

 

Je to zaujímavé a pekná, ale aj nebezpečné umelecké remeslo. Človek musí mať nielen umelecký talent, ale aj dobrú fyzickú kondíciu, aby to zvládol.

„Narodil som sa v roku 1978 v Brezne. Od detstva som mal veľmi blízko k hudobnému a výtvarnému umeniu. Práca s drevom ma nadchla natoľko, že v roku 2007 som odišiel z opery, kde som bol stálym členom operného zboru a stal som sa rezbárom. Inšpiráciou je mi krása ženy, príroda a ideál spolupatričnosti. S každým kusom dreva sa snažím vytvoriť intímny vzťah, dotýkam sa ho, pozorujem, čerpám z neho energiu, ktorú premením na dielo, ktoré v človeku vyvoláva pozitívne emócie," uvádza o sebe Martin Kalman a jeho sochy si možno pozrieť aj TU: http://zaber.sk/otvorenie-parku/predajna-vernisaz/sochar/

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články