Andrej Beredi
28. október
Je hmlistý jesenný deň.
Na tvárach hniezdi žiaľ.
Hľa, niečo šepká tomu ten
A to sa šíri diaľ a diaľ.
V dedine rušno. Všade moc ľudu.
Ale nebude žiaden ples.
To smutný zástup. Dnes vešať budú.
A za vlasť ôsmi zhynú ešte dnes.
Svoj hrozný pohľad každý upiera
Na lotrov tých katov ľudu.
A jedna myšlienka v mysli sa zviera:
„Počkajte, i vám súdiť budú."
Dnes vešať budú tí lotri špatní
Osem hrdinských tiel
A títo i pred smrťou šepcú:
„Naše dielo dosiahne svoj cieľ."
A ľud hrdinom sľubuje,
Že dokončí ich dielo
A potom sa všade žiť bude
Slobodne a veselo.
Už nieto lotrov. Už naši prišli.
Či je to iba sen?
To je skutočnosť, ktorá nám hlása:
„Už prišiel slobody deň."
Ondrej Beredi, 1949
(venované 28. októbru 1941 kedy v Petrovci popravili mladých revolučných ľudí, ktorí sa nechceli podriadiť fašistickej nadvláde a okupácii maďarského vojska.)
Andrej Beredi (1933 – 1996) sa narodil v Erdevíku 21. novembra 1933. Po ukončení základného vzdelania v rodisku, absolvoval slovenské gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1945 – 1951). V roku 1951 sa zapísal na pravoslávnu teologickú fakultu v Belehrade. Pôsobil ako farár v období rokov 1955 – 1974, seniorom bol v rokoch 1974 – 1983 a biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii od roku 1983 až do svojej smrti roku 1996. Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislave mu roku 1989 udelila titul čestného doktora.
Všetci erdevícki farári, Andrej Beredi v hornom rade v strede
Andrej Beredi ako žiak začal písať najprv veršovanky a básne, potom úvahy a články a neskôr aj väčšie literárne útvary v slovenskej reči. Po II. sv. vojne prežíval zložité dobové pomery, kedy náboženstvo a cirkev museli byť bokom od politického a spoločenského života. Napriek tomu, jeho kontakty so slovakistami, pedagogickou inteligenciou, literárnym zázemím slovenskej Vojvodiny boli čulé.
Katarína Pucovská
Tomáš Čelovský (1958)
Objavy
Bola to zaujímavá hra
Nakúkať zvedavo
životu do karát
sám
Priúčať sa pravidlám hry
s pocitom dieťaťa
čo prvýkrát vyšlo na povalu
A nakoniec zistiť
že môžeš získať hociktorú kartu
Iba jednu nie
Tým posledným tromfom
čo si ho skrýva v rukáve
so sebavedomým úsmevom
tým ťa nakoniec dorazí
No predsa hráš
Inak nemožno
Hráš
teda si