Vravenia Juraja Tušiaka

Láska prišla potom.
Sen večný ako tie vetriská na rovine.

A keď ma pochovajú k ohrade na starom cintoríne
ešte vyrastiem nad hrob v podobe mladej lipy
a budem, vtáčatko malé, spievať
spievať...

Pred šiestimi rokmi pod titulkom „Veľavravné básnické vravenia spisovateľa Juraja Tušiaka" náš popredný literárny kritik Samuel Boldocký vzdal hold básnikovi prozaikovi, autorovi pre deti, prekladateľovi a redaktorovi Jurajovi Tušiakovi (26. januára 1935 - 17. januára 1986) pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Zajtra bude tomu už tridsať rokov, ako Juraj Tušiak odpočíva na starom cintoríne.

 

Vravenia Juraja Tušiaka

 

Samuel Boldocký, ktorý sa vlani tiež pobral na starý cintorín, písal, že január akoby bol osudným pre Juraja Tušiaka - v januári sa narodil i umrel a meno tohto mesiaca je aj v titulku jeho prvej knihy básní: Maliny v januári.

Juraj Tušiak sa narodil 26 januára 1935 v Petrovci. Gymnázium ukončil v rodisku a štúdium srbského jazyka a literatúry na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Určitú dobu učil na základných školách a potom sa venoval novinárskej a redaktorskej činnosti. Uverejnil básnické zbierky Maliny v januári a Modrá báseň. Knižne publikoval i knihu poviedok pod názvom Krčma a početné knihy básní a poviedok pre deti.

V rámci jeho básnickej tvorby pre dospelých vyniká cyklus básní Sedem vravení, zaradený do knihy Modrá báseň. Základným príznakom tohto cyklu je lokálny kolorit príznačný pre život nášho človeka v blízkej minulosti, vlastne básnické stvárnenie slovenskej etnickej svojbytnosti vo Vojvodine. Je to v podstate mozaiková a náznakovo zhustená poéma života a mentality nášho človeka od narodenia po starobu a smrť s lyricky expresívnou povahokresbou a mýtickým rozmerom.

Úryvkami z jeho Vravení vzdávame hold básnikovi.

 

Vravenie prvé

Na mojich dlaniach rovina
leží v očiach mi kvitne čistec
vo vlasoch čížiky hniezda vijú.

Mať ma porodili na medzi
kde kvitnú vlčie maky
preto mám takú červenú krv.

Odrástol som s dreveným koníkom.
Nie dlho som sa mládenčil
lebo mi mater rýchle zostarli
a dom nemôže bez ženskej ruky.

Láska prišla potom.

Sen večný ako tie vetriská na rovine.

A keď ma pochovajú k ohrade na starom cintoríne
ešte vyrastiem nad hrob v podobe mladej lipy
a budem, vtáčatko malé, spievať
spievať...

 

Vravenie druhé

Do mojej hrivy hromy bijú
nech bijú
ak z toho kukurica a cirok vyklíčia.

Zatrasiem mastnou hrivou
-a lejak sa spustí
myknem pohŕdavo plecom
-ľadovec zničí vinicu.

Aj tak všetko raz čert vezme
a mne peniaze netreba...

 

Vravenie tretie

Dnes sme pochovali otca.
Ešte mi zostalo opatriť mater
sedemdesiatročnú, zhrbenú.

Daj jej boh veľa zdravia!

Žena už výbavu chystá
na jeseň vydáme dcéry.

Obe naraz.

Tak to bude lacnejšie.

Potom na ženenie dorastie syn.
Nebude sluha ako ja
hádam si vezme bohatšiu.

Nech!

Potom si trochu vydýchnem.

Hádom nás vychovajú naše deti
mňa a moju.

A hádam aj moju mater (ak budú nažive).

Bude, ako bude.

 

Vravenie štvrté

...Na marcovom jarmoku kúpim nové štverne
nech aj kone majú sviatok.
Zájdem si pod šiator k selenčským trombetášom
a rozkážem si pečienku a tú:
Zasial som si žitko dosť na dobrú zem.

Dlho som čakal jarmok marcový...

 

Vravenie piate

Najlepšia je
motyka s dlhým poriskom
ale ani od krátkeho ma už ľadvia nepobolievajú
len keď sa má obrátiť čas.

Vravím:
ja s mojou si zarobíme.
Malá bude prestierať povriesla
a Ondrovi vykosím prepelíčence.

Ale potom.

Potom sa v nedeľu ráno umyjem do pása
a so švagrom odídeme do Veľkej krčmy.
Najprv ja zavolám pol litra vína.
Potom on.

...žena, sto bohov, poluňaška je hotová?!

 

Vravenie šieste

Na piatok odídem do Várošu
a nájdem si advokáta.

Nech povie či možno jednať takto
a vyplácať inak.

Nech povie, či mám konope žať z deviatej
a každý deviaty snop je:
konope krátke, vňať hrubá,

že si moja má trlicu polámať!

Nech povie
či kontrak platí aj pre mňa,
alebo len pre gazdu.

Nevravím, zaplatím advokátovi, čo mu patrí
a snáď súd vyhráme.

Potom ho zavolám do krčmy k Jucike.
Ale nech povie!
Aspoň nech povie!

 

Vravenie siedme neposledné

Povedal som:

hlava mi je už ťažká
ako ten melón
ako tá dyňa

čugaňu opriem o kolibu
bičisko prevesím cez kolibu
a učupím sa do koliby.

Mládenci prídu kradnúť dyne

ale moja dyňa, ale môj melón sú klky samé a húžva.
Semä sa mi rozsypalo z hlavy.

Deravý širák na kole pred kolibou
nevyplaší už nikoho.

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články