Maškaráda v Novom Sade

Približuje sa 21. Maškaráda Múzea Vojvodiny. Podujatie sa organizuje v ústrety pravoslávneho sviatku Bele poklade, ktorý je podobne ako aj Popolcová streda, hraničným obdobím medzi predpôstnou dobou hojnosti, hostín, jedla, pitia a zábav a pôstom. Pravoslávny sviatok Bele poklade je posledným dňom zábav a v tomto roku pripadá na nedeľu 13. marca. Maskový sprievod sa na svoju tradičnú prechádzku vydá v piatok 11. marca o 12,00 h z plató Múzea Vojvodiny. Defilovať budú ulicami Dunajská, Zmaj Jovova, Modene, Bulvárom Mihajla Pupina a po Dunajský park. V parku bude zábavný program. Odmenené budú najkrajšie masky.

 

Vlani deti z našich slovenských škôl pochodovali aj v slovenskom kroji (Foto Michal Ďurovka)

 

Vlani deti z našich slovenských škôl pochodovali aj v slovenskom kroji (Foto Michal Ďurovka)

 

Bele poklade sú však aj dňom vzájomného odpúšťania si urážok a prehreškov. Každý kto sa s niekým zvadil, v tento deň ide prosiť o odpustenie a spravidla by mu aj malo byť odpustené. Takýto starý zmierovací zvyk mal za cieľ mravnú a duchovnú očistu pred pôstom, do ktorého sa malo vstupovať čistý a bez hriechu.

Kresťanstvo využilo pohanskú tradíciu predzvesti jari, aby sa pred pôstom a Veľkou nocou, ľudia vybúrili a preto sa uskutočňujú rôzne zábavy a karnevaly.

Program, ktorý organizuje Múzeum Vojvodiny má za cieľ zaznamenať začiatok jarného cyklu a zaspomínať si na fašiangové zvyky. Na tomto masovom podujatí sa zúčastňuje a ulicami pochoduje viac sto maskovaných účastníkov rôznych vekových kategórií, škôlkari, základoškoláci, stredoškoláci, ale i dospelí. Medzi nimi bývajú aj naše slovenské deti.

 

Medzi účastníkmi vlaňajšej Maškarády boli aj Petrovčania a Kysáčania (Foto Michal Ďurovka)

 

Medzi účastníkmi vlaňajšej Maškarády boli aj Petrovčania a Kysáčania (Foto Michal Ďurovka)

 

Múzeum Vojvodiny, ktoré je organizátorom podujatia k tejto udalosti pripravilo dva texty na tému zvykoslovia a karnevalov, ktoré si možno prečítať TU:

 

 

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Tento náš smutný svet

Tento náš smutný svet je háj osikový,
nie je v ňom tichučkej hodiny života.
Obor zeme našej je veľký cintorín. –
Nič nie je peknejšie jak keď anjel v prachu
s osudom bojujúc na hroboch víťazí.

A v tom sveta jasne

A v tom sveta jasne
v tom plamennom mori
čo vlastne je krásne?
....
Večne krásne jest:
Život! V živote – perla večnosti sôvesť:
jediná nemrie, nehasne...

 

Posledné komentáre

Posledné články