Sedemdesiatpäťka Jána Kišgeciho

Profesor, doktor, vedec, šľachtiteľ, akademik. Autor, literát, zostavovateľ. Rytier, oficier, kapitán. Riaditeľ, predseda-prezident, tajomník, minister. Človek z ľudu, s roľníckymi koreňmi, milovník dejín a umenia, nadšenec. Poľnohospodár, poľovník... Svetobežník... Slovák... V roku 1997 sa stal členom SAPV - Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied a v roku 2007 členom Srbskej akadémie inovačných vied. V Španielsku ho v roku 1979 vyznamenali Radom rytiera chmeľu, v roku 2005 v Číne získal Rad oficiera chmeľu a v roku 2007 v Spojených Štátoch mu udelili Rad chmeliarskeho kapitána. Prof. Dr. Ján Kišgeci vyšľachtil 7 nových odrôd, uverejnil vyše 200 ve¬deckých a odborných prác, 5 štúdií, 25 kníh a početné články, eseje a cestopisy... V Báčskom Petrovci, z úcty k rodisku a svojeti, roky sa stará o rodičovský dom, nedovoľuje aby chátral... zachováva to vzácne dedičstvo otcov. Charizmatická osobnosť, ktorej sa z našich dolnozemských radov sotva niekto vyrovná.

 

Dr. Ján Kišgeci (foto Martin Pucovský)

 

Dr. Ján Kišgeci (foto Martin Pucovský)

 

Ivan Križan: Rodičovský dom Jána Kišgeciho

 

Ivan Križan: Rodičovský dom Jána Kišgeciho

 

Ján Kišgeci vynakladal predovšetkým úsilie na rozvoji a zachovaní tradičných poľnohospodárskych plodín Slovákov v Báčke. Tak ako sa konopám a chmeľu klaňali naši predkovia, – neskôr k nim pribudol ešte aj cirok, – týmto plodinám sa takmer celú pracovnú dobu venúval a ešte stále venúva profesor doktor Ján Kišgeci. Pre snaživú a obetavú prácu na pozdvihnutí chmeliarstva boli mu udelené najvyššie vyznamenania Internacionálnej chmeliarskej únie. V celej krajine, v regióne, Európe a vo svete, sa ťažko nájde väčší odborník na chmeľ.

Chmeľ, Humulus lupulus, podobne ako aj Cannabis sativa, roky našich predkov živila, ale aj inšpirovala. „Cannabis sativa, alebo konopa obecná,/ tak veľmi ľutujem túto byľku a jej povesná"... napísal bard Paľo Sabo Bohuš a významový záver básne vyznieva v prospech mravne čistého tvorivého činu: „...no v čistých rukách čistá vidí sa/ konopa ponížená medzi siatinami". Ján Kišgeci v prospech mravne čistého a tvorivého činu konope venoval celú knihu:

„Spomienky na zašlé časy, nostalgia, ktorú v nás vyvolávajú, úcta ku všetkému čo je ľudové, čo tvorí tradíciu, zvyky a obyčaje, nevdojak nás zavedú ku konope, rastline, od ktorej sme stáročia tvrdo záviseli a ktorej sme sa v malom úlomku života len jednej generácie, ľahko zriekli. Neúprosný pokrok nemal pochopenie pre bylinu, ktorá kedysi verne sprevádzala panónskeho človeka, od prvého plaču, na čistej, bielej, doma vyrobenej konopnej plachtičke v kolíske, až do posledného výdychu na zodranej, ale ešte stále bielej, z konopnej priadze utkanej, slamenici." Napísal v úvode svojej knihy Konope, konope... Dr. Ján Kišgeci.

 

Ján Kišgeci a veľvyslanec Ján Varšo

 

Ján Kišgeci a veľvyslanec Ján Varšo

 

Samuel Čelovský, Ján Kišgeci a Slavko Neškov

 

Samuel Čelovský, Ján Kišgeci a Slavko Neškov

 

Profesor Kišgeci sa snažil, a aj v súčasnosti, už vo výslužbe, sa snaží preniknúť do pohnútok našej štátnej politiky, ktorou nemilosrdne zničila konopárstvo. Podobne i chmeliarstvo. Nádej nestráca a pevne dúfa, že sa tieto rastliny k nám ešte vrátia. Aby sme na ne nezabúdali, týmto dvom našim tradičným rastlinám venoval v roku 1993 aj prvé dve výstavy v novozaloženom Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne.

Ján Kišgeci sa zaoberá nielen skúmaním poľnohospodárskych plodín, ale aj dejinami poľnohospodárstva. Je zakladateľom Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne a bol aj prvým riaditeľom tejto jedinečnej ustanovizne v Juhoslávii/Srbsku. Za túto prácu sa mu dostalo najvyššie medzinárodné uznanie tým, že bol v roku 2004 zvolený za predsedu/prezidenta AIMA (Medzinárodnej asociácie poľnohospodárskych múzeí), ktorá je členskou organizáciou ICOM so sídlom v UNESCO v Paríži. V roku 2008 vo funkcii prezidenta zorganizoval Medzinárodný kongres AIMA v Novom Sade a v Kulpíne. Najvyšším svetovým expertom z poľnohospodárskeho múzejníctva vtedy predstavil aj srbskú, ale aj slovenskú vojvodinskú kultúru.

 

V Kulpíne na záver Medzinárodného kongresu AIMA nasledoval program, v ktorom sa spievalo po slovensky a účastníci boli oblečení v slovenských krojoch, nevystali však ani trubači (foto Katarína Pucovská)

 

V Kulpíne na záver Medzinárodného kongresu AIMA nasledoval program, v ktorom sa spievalo po slovensky a účastníci boli oblečení v slovenských krojoch, nevystali však ani trubači (foto Katarína Pucovská)

 

Bol aj spoločensko-politicky činný a to v dobe, keď sme tých svojich najlepších potískali do politiky, aby tam hájili naše práva. Ako znalec poľnohospodárskej problematiky, najprv bol zapojený do lokálnej politiky, potom roku 1989 ho vymenovali za pokrajinského tajomníka pre poľnohos¬podárstvo a roku 1991 za ministra pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo v republikovej vláde. Túto funkciu vykonával počas dvoch mandátov, do roku 1994. Ako vysoký štátny funkcionár pre Slovákov vymohol i to, aby sa v Báčskopetrovskej obci, v Kulpíne založilo poľnohospodárske múzeum. Snahy v tom smere nechabnú a aj v súčasnosti vynakladá úsilia vyčleniť Poľnohospodárske múzeum z Múzea Vojvodiny, osamostatniť ho, čím by väčšie právomoci v jeho spravovaní získala lokálna samospráva.

 

Katarína Pucovská a Ján Kišgeci

 

Katarína Pucovská a Ján Kišgeci

 

Ján Kišgeci sa narodil 10. septembra 1941 v Báčskom Petrovci.

Blahoželáme k 75. narodeninám.

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Komentárov  

+4 #2 Chmeľový vŕšok a dúška materinaValent, Belehrad 2016-09-11 11:28
Chmeľový vŕšok a dúška materina. V. Valent, Belehrad

Píšem Ti husacím brkom a zlatým práškom chmeľového vŕšku dozretévo na šíravách polí Tvojho poznania, čie brázdy pluhom múdrosti orieš a rozhŕňaš, tkám plátno z konopných vlákien rozprestretých na lúkach a bielených slnečným lúčom Tvojho úsmevu, k tichému pokoju a rozkoše života liečivé byliny s materinou dúškou skladujem, z obrazov maliarov s piesňou a štebotavým slávikom a z modrého okna, domáceho kozuba, sliedim po zákutiach rolí žitom sa vlniacích, modrookou nevädzou žmurkám na Teba, nechtíkovou masťou rany detstva, mladosti, dozrievania, pátrania po sebe a dňoch ľudských zhrešení natieram nežnou rukou nádejí a prajem spolu s mojou pani manželkou, aby Tvoj rytiersky krok odznieval, šľapajmi trvale odovzdával posolstvá o šľachetnosti, o nekonečnosti skúmania a pátrania po dobre tak pre rodinu, nás rozosiatých, zhŕňajúcich nezábudky a skláňajúcich sa k Tvojim 75. narodeninám, s prianím bys’ rodinou pokojne žil, dni zajtrajška a každý krok červeným vínečkom v dobrom zdravý a štastí prípitkom oslávil.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+3 #1 RE: Sedemdesiatpäťka Jána KišgecihoDaniel i Smiljana Pi 2016-09-09 22:00
Sretan Rođendan, gospodine Kišgeci. Još mnogo godina punih zdravlja, svake sreće, stvaralačkog duha i snage
žele Vam Piksiadesi iz Kanade.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články