Svadba u Kulpinu

Zimné curriculum

DrSc. Ján Babiak svojim vinšom nám približuje kalendár a zvykoslovie zimného obdobia a píše: „Keď príde zima a biely sneh padne na tieto kraje, je hriech nebeský rozdávať pekné priania iba na Vianoce a z príležitosti Nového roku. Treba to robiť ponad tri mesiace, keď nás objíma táto nevesta v bielom. Teda, všetko najlepšie cez celú zimu... Prežime ju potom zdarne, v oddychu a sviatku, veď nás na jar iné čaká, už od jej začiatku."

 

Zimné curriculum

 

Zimné curriculum

Keď zo stromov padne aj posledné lístie,
– všetkému je koniec – poviete si iste.
Ale potom – aha, z pamäti vám kucká,
pred zimou je Mikuláš a hneď nato Lucka.
A po nich je Advent, prvé chladu krôčky,
keď už vedia padnúť aj snehové vločky.
Už v zime je Štedrý večer, či Adam a Eva,
aj Vianoce, veľký sviatok, keď si každý spieva.
Aj meniny Štefana a Jána – čo osláviť treba,
aj Silvester, keď zábava padá rovno z neba.
Už sme v Novom roku, čo bol predtým v diali,
aj kým okom mihneš tu sú Traja králi.
A potom mäsopust, aj fašiangy zvaný,
aj meniny Pavla a Emila, ale aj Tatiany.
Aj Hromnice, či Mary a tak nech sa darí,
sánkovačka, večer priadky – až sa kečka parí.
Potom zase Zuzka, Matej, popolcová streda,
keď za ďalších zopár týždňov, mäso jesť sa nedá.
Už nakoniec tu je Kvetná – na radosť, parádu,
vrtošivá – raz má zimnú, raz jarnú náladu.
No keď je tu už zlom zimy, bahniatka sú v móde,
aj príjemne je byť vonku, v čistučkej prírode.
Aj keď už ráz stopí sa ľad, prestane sneženie,
bude tu jar, aj dôvod na iné bavenie.
Nebude to ako v zime, iné sú podmienky,
čo je lepšie, pútavejšie – povedia spomienky.
A tak potom prečo vravieť, že zima je bieda,
je to iba čiastka roku, bez ktorej sa nedá.
Prežime ju potom zdarne, v oddychu a sviatku,
veď nás na jar iné čaká, už od jej začiatku.

 

DrSc. Ján Babiak

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články