Svadba u Kulpinu

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

Narodeniny Josipa Broza Tita sme spolu s Dňom mladosti takmer tri desaťročia oslavovali 25. mája. Narodil sa však 7. mája 1892 v Kumrovci a zomrel 4. mája 1980 v Ľubľane, teda tri dni pred svojimi 88. narodeninami. Súdruh Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom Juhoslávie. Štyridsaťdva rokov po Titovej smrti a 32 rokov po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie", spomienky na neho sú stále živé a dokonca akoby v týchto rokoch pretrvávajúcej krízy a úpadku morálnych hodnôt ožívali a silneli. Jeho hrobku za 30 rokov navštívilo vyše 20 miliónov ľudí, čo sa počtom vyrovnáva úhrnnej populácii niekdajšej takzvanej Veľkej Juhoslávie a aj po 42 rokoch od maršalovej smrti sa do Domu kvetov v Belehrade, kde už vedľa neho leží aj manželka Jovanka Broz, prichádzajú pokloniť húfy ľudí. V tom dave aj dnes bolo cítiť oduševnenie a vďaku za „Titovu politiku".

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

V komplexe Juhoslávia sa nachádza Dom kvetov a Múzeum Juhoslávie

 

Dnes sa Titovmu dielu poklonila aj delegácia z Obce Báčsky Petrovec a tiež aj Titov vnuk Jožko Broz

 

Dnes sa Titovmu dielu poklonila aj delegácia z Obce Báčsky Petrovec a tiež aj Titov vnuk Jožko Broz

 

Dnes sa Titovmu dielu poklonila aj delegácia z Obce Báčsky Petrovec a tiež aj Titov vnuk Jožko Broz

 

Dnes sa Titovmu dielu poklonila aj delegácia z Obce Báčsky Petrovec a tiež aj Titov vnuk Jožko Broz

 

Dnes sa Titovmu dielu poklonila aj delegácia z Obce Báčsky Petrovec a tiež aj Titov vnuk Jožko Broz

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

 

Pred štyridsaťdva rokmi 8. mája 1980 v Belehrade bol pochovaný juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Titov pohreb bol aj pohrebom Juhoslávie, tej skutočnej, hrdej a významnej, veľkej v pravom slova zmysle. Smútiac za Titom smútime aj za Titovou érou, ktorá zostala synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt. Tito dokázal takmer štyri desaťročia, čiže od vypuknutia II. sv. vojny, krotiť nebezpečný nacionalizmus, ktorý po jeho smrti vzplanul a bol príčinou krvavého stroskotania posledných zbytkov „Titovej Juhoslávie".

Prečo sa však tak významnej osobnosti našich novších dejín nevenúva patričná pozornosť?

Známe heslo Po Titovi Tito krátko po jeho smrti sa prestalo skandovať. Početné piesne v ktorých sa oslavoval a ospevoval boli neželateľné až zakázané. Obrazy s jeho podobizňou boli odstránené a naše dejiny po druhej svetovej vojne sa prestali spomínať, akoby ani neexistovali. Aj na školských hodinách dejepisu Tito bol tabu téma. Z oslavovaného štátnika svetového mena a rešpektu, sa stal opovrhovaná osobnosť, ktorú naša nová politická elita obviňovala za všeličo a všetko a hlavne za komunizmus a za Goli otok, kam údajne neraz na doživotné väzenie odvádzali oponentov Titovej ideológie. Súdruh Tito sa podľa našich súčasných politikov previnil aj za vysoké pôžičky, ktorými zabezpečoval blahobyt takmer všetkým obyvateľom a ktoré krajina musela splácať aj po jeho smrti, aj za to, že neuviedol demokraciu, že nechcel kapitalizmus ale ekonomickú rovnosť, že chcel byť iba súdruhom a nie pánom...

V období po jeho smrti boli zahriakovaní historici, ktorí mienili, že sa vtedajšia SFRJ nemohla udržať inakším spôsobom. Dnes je už však aj slepcom jasné, že sa po Titovej smrti začali dezintegračné procesy SFRJ.

Z vtedajšej veľkej Juhoslávie dnes je už 6 samostatných štátov a aj siedme Kosovo je už uznané mnohými krajinami. Mestá, ktoré pred 30 rokmi hrdo niesli Titovo meno, dnes sú premenované. Také mestá boli v každej juhoslovanskej republike a v dvoch pokrajinách: Titovo Velenje (Slovínsko), Titov Veles (Macedónsko), Titova Mitrovica (Kosovo), Titograd (Čierna Hora), Titovo Užice (Srbsko), Titova Korenica (Chorvátsko), Titov Vrbas (Vojvodina) a Titov Drvar (Bosna a Hercegovina). Hlavné ulice vo všetkých juhoslovanských mestách spravidla niesli Titovo meno. V Srbsku sa už názvy týchto ulíc, škôl, či námestí s Titovým menom viac-menej vytratili, no zachovali sa v multinacionálnej Vojvodine, aj v slovenských prostrediach. V Kulpíne ju tiež máme a ako spomienku na prezidenta, ktorý sa dožil 88 rokov, v parku pred kaštieľom bolo posadených 88 ihličnanov. Niekoľko z nich sa dodnes zachovalo.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články