FK Kulpín

Vidovdan

Vidovdan je jedným z najväčších srbských sviatkov, ktorý slávi Srbská pravoslávna cirkev (15. júna podľa juliánskeho kalendára, 28. júna podľa gregoriánskeho kalendára) a tiež Bulharská pravoslávna cirkev. Osud srbského národa v mnohom súvisí práve s týmto pravoslávnym sviatkom. Vidovdan – starobylý sviatok svätého Vida, je to dátum mýtických rozmerov, synonymum veľkého utrpenia, ale aj víťazstiev a národných inšpirácií. Od bitky o Kosovo, cez prvú svetovú vojnu až dodnes zostal Vidovdan hlboko zakorenený v povedomí ľudí. Medzi Srbmi je známy ako Vidovdan a medzi Bulharmi Vidovden alebo Vidov deň. Význam Vidovdanu pre srbský ľud vyplýva z historických udalostí súvisiacich s týmto dátumom a najvýznamnejšou zo všetkých je Kosovský boj, smrť kniežaťa Lazara a pád tzv. Srbskej ríše. Hoci Srbi utrpeli porážku v boji o Kosovo, oslavujú bitku na Gazimestane ako svoje víťazstvo a každoročne si na Vidovdan pripomínajú veľkosť niekdajšej Srbskej ríše. Sviatok svätého Vida považujú za deň, kedy si pravoverné srbské vojsko zvolilo prijatie do kráľovstva nebeského pred pozemským víťazstvom. Od tejto chvíle sa pokladajú za nebeský národ. Vidovdan sa oslavuje dôstojne, pokojne, bez radosti.

 

Foto: Kosovský boj, Adam_Stefanović, 1870 (https://sk.wikipedia.org/wiki/)

 

Foto: Kosovský boj, Adam_Stefanović, 1870 (https://sk.wikipedia.org/wiki/)

 

Vidovdan je venovaný kniežaťu Lazarovi, jednému zo srbských velikánov, ktorí vládli Srbskej ríši po smrti Dušana Silného. Stefan Lazar I. Hrebeljanović (1329 -1389) alebo knieža Lazar, alebo cár Lazar, bol srbský despota, knieža a cár. V Srbsku sa stal legendárnou postavou a pravoslávna cirkev ho uznáva ako svätca. Srbská armáda prehrala bitku na Kosovom poli s vtedajšou tureckou silou, po ktorej turecký cisár Murat sťal hlavu kniežaťa Lazara, po čom bol Lazar vyhlásený za svätého mučeníka. Jeho telo bolo pochované v kláštore Ravanica neďaleko Ćuprije, no keď sa začalo sťahovanie Srbov pod vedením Arsenija Čarnojevića, jeho sväté relikvie preniesli do kláštora vo Vrdniku na Frušskej hore. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1942 relikvie boli prevezené do Belehradu a v roku 1988 do kláštora Gračanica na Kosove. Odtiaľ boli v roku 1989, na 600. výročie Kosovského boja, znova vrátené do Lazarovej základiny kláštora Ravanica, kde odpočíva dodnes.

Na srbských pravoslávnych ikonách je svätý veľký mučeník Lazar znázornený v cisárskom byzantskom ornamente, bez koruny, s krížom v pravej ruke a odťatou hlavou v ľavej, ako symbolom mučeníctva. Vidovdan je preto deň smútku a pravoslávni veriaci si zachovali zvyk v tento deň nehrať ani nespievať. Na Vidovdan sa v kostoloch konajú spomienkové bohoslužby za všetkých padlých vo vojnách.

Zdroj:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_na_Kosovom_poli

https://vojvodinainfo.rs/danas-je-vidovdan-praznik-u-kome-se-preplicu-istorija-i-obicaji/

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články