Klub poľnohospodárov Kulpín

Ján Kmeť

(18. októbra 1927 - 16. októbra 2003)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov do kolekcie portrétov pribudol portrét Dr. Jána Kmeťa. Predstavili ho na dnešnom večierku usporiadanom pri príležitosti nedožitých deväťdesiatych narodenín tohto nášho nestora slovakistiky. Obraz vznikol v rámci projektu Portréty slovenských kultúrnych dejateľov zo Srbska a jeho autorom je akademický maliar Pavel Pop.

 

http://www.slovackizavod.org.rs/medija-centar/foto-galerija/13320

 

http://www.slovackizavod.org.rs/medija-centar/foto-galerija/13320

 

Spomienku na akademika Jána Kmeťa autora Samuela Boldockého, ktorú sme na tomto webe zverejnili pred piatimi rokmi, si možno prečítať TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5126-spomienka-na-akademika-jana-kmea. Ponúkame i ďalšiu spomienku z pera Daniela Pixiadesa, ktorý vo svojich memoároch, v stati o učiteľskej službe v Kulpíne, píše:

Pavel Cesnak nám pomohol zložiť veci z koča a usadiť sa v krásnom dvojizbovom byte, ktorý náhodou nikto nepoužíval. Nasťahoval som sa do budovy, kde žila početná rodina Martina Kmeťa, učiteľa na dôchodku. Jeho manželka Emília bola tiež dôchodkyňa. Eminka ešte chodila do gymnázia v Báčskom Petrovci. Jej najstarší brat Martin junior skončil hudobnú akadémiu v Belehrade. Ján bol mladší od Martina a bol prednášateľom slovenského jazyka.

V čase môjho príchodu do Kulpína, Ján už bol známy podľa svojich literárnych diel z oblasti jazyka a filozofie. Vyštudoval literatúru v Bratislave, takže mu bolo ponúknuté miesto šéfredaktora Nášho života (neskôr Nový život), časopisu pre literatúru a kultúru slovenskej národnostnej menšiny. V tom časopise som potom už častejšie publikoval básne a poviedky.

Vladimír bol najmladší Kmeťov syn. O niekoľko rokov neskôr absolvoval v Záhrebe geografiu. Eminka bola najmladšia v rodine a vyškolila sa za inžinierku geodetku. Všetky Kmeťove deti boli priam vynikajúce, výborní boli od prvých tried základnej školy a po najvyššiu úroveň vo svojich profesiách.

Ján Kmeť ma mal rád. Vďaka množstvu jeho odborných kníh zo slovenského jazyka, najmä z gramatiky (tu dosiahol najväčší úspech), chytil som sa do zdokonaľovania mojej slovenčiny. Chýbali mi totiž poznatky z materinského jazyka, keďže som skončil srbskú učiteľskú školu v Sombore.

Raz, keď bol Ján Kmeť prítomný na stretnutí kultúrneho spolku v Kulpíne, po prečítaní zápisnice z minulého zasadnutia, rázne zaútočil na moju slovenčinu, aj keď všetci prítomní (ba aj riaditeľ školy Pavel Cesnak) tolerovali text záznamu.

Bol som zahanbený. Rozhodol som sa niekoľko rokov študovať gramatiku Jána Kmeťa a zvládnuť zložité pravidlá slovenského jazyka. Dosiahol som to do tej miery, že som do tlače svoje diela odovzdával takmer bez jedinej pravopisnej chyby!

K tomu som sa však nedopracoval cez noc. Veľa som čítaval diela slovenskej literatúry, aby som ich z jazykovej stránky mohol ďalej analyzovať.

Keď som Jánovi Kmeťovi priniesol svoju poviedku Cez rieku, povedal, že v texte netreba nič meniť, ani jedinú čiarku! Pevne mi zovrel ruku a povedal, že očakáva moje literárne práce, lebo sú potrebné slovenskému národu.

 

Preklad zo srbčiny Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Vladimír Labáth (1922 – 1997)

Život

Dym z cigarety.
Kytica nádejí.
Večný boj o svety.
Jeden strom v aleji.

Túha po niečom.
Zlato a mozole.
Radosť pod mečom.
Zločinci v kostole.

Žízeň po krvi.
Volanie prorokov.
Túha byť prvý.
Závody stá rokov. ...

 

Posledné komentáre

Posledné články