Klub poľnohospodárov Kulpín

Dohviezdny večer

Píše Viera Benková

Dohviezdny večer - takto naši predkovia pomenovali najkrajší a najmagickejší čas, ktorý i k nám prichádza a na ktorý sa tešíme nielen my starší ale najmä deti... Nuž zaspomínajme si ako to bolo kedysi dávno, keď naši dávni predkovia vítali svoj magický čas Vianoc:

 

Dohviezdny večer

 

Z diaľky odrazu prilietal hlas zvonca, tak ako keď vám dakto blízky a dôverný povie novinu, prezradí čosi tajuplné a krásne a chce sa s vami podeliť ako s jablkami naoberanými v jeseň pre deti a chorých, či s tými brezovými prútikmi, čo polazovníkom - pastierom, hľa, rozkvitli v rukách a teraz z humien vybrali sa zvestovať všetkým radostnú novinu: pokloniť sa Jezuliatku na slame. Tých je i v dedine hoj a hoj, mnohí z nich prišli privítať zrod svetla i života v kahanci, popriať dobrý hospodársky rok, veľa pohánky a prosa, vrchovato pšenice, hojne oviec a hydiny, pánovi richtárovi - bohaté sýpky a zlaté toliare, sudcovi spravodlivú Abrahámovu palicu, rechtorovi a kantorovi dobré koledy, vartášom dediny nové lampáše a dobré trúby, vojakom , v boji proti nepriateľom a najmä divokým Turkom, novú šabličku, koníka a šubu za vernú cisársku službu. A vznešenej pani cisárovnej Márii Terézii - večná jej sláva! - dobré zdravie a nám pastierom veľa stáda, pálenky a dohánu i kapsy, čo sama natriasa sa. Sláva Bohu na výsostiach, len keď sú už Vianoce tu a prišli sticha, navial ich sneh a víchrica, ale teraz je teplučko a pri ohníku dobre na krásne veci spomínať a budúce očakávať...

Vartášova trúba pri obecnom dome pridala sa k tenkému hlásku zvončeka. Takto do roka hlásiť sa budeme z túrne, pomyslel si vartáš a po očku škúlil na miesto pre budúci kostolík pri samom dome pána učiteľa kde bol obchodík. Hlas jeho trúby zdal sa mu akýsi mdlý, prízemný a v tento dohviezdny večer i nedohlasný, bolo ho počuť iba po prvé ulice, ale na rok, trúba sa bude počuť aj z túrne!

Novinu o príchode syna Božieho, o narodení Jezuliatka, pastieri rozniesli po dedine spevom, vinšovačkami z domu do domu a všade srdečne a spevom koledovali. Všetky domce boli upravené a dokorán srdcia otvorené, iba tam kde prišla na návštevu nešťastná choroba, bolo smutno, ale vždy to tak je, no Vianoce sú preto aby potešili!. Ospievali radosť, urobili svätené kríže po dome, nakukli do každého kúta, to proti zlým mociam a nedobrým silám s pripraveným cesnakom, ktorý vyháňa všetko zlé a nedobré z domu, veru tak!...Nazreli veru i do pahreby, poharkali ju, aby z nej vyskakovali iskry a takto do roka i - toliare. Nezabudli ani na kvočku - zavesený veniec slamy nad stolom v kúte a vložili tam zelený prútik, ktorým sa na jar pošibe dobytok. Dýchli radosťou a, obdarúvaní, vyšli von, do mrazivej noci. Potúžení pálenkou, vínom a medom, zastavili sa pri ďalšom príbytku, zatiaľ čo vo vreci im hrkotali orechy, hniezdili sa jablká, kus slaniny, posúch a dáky grajciar, čo sa skryl kdesi na dne a svietil tam do tmy, ako tá hviezda betlehemská trom kráľom na ceste do Jeruzalema...Z domu do domu roznášali radosť koledovania: prútikov mali nadostač a radosť zo spievania ešte viac.

Nuž a takéto krásne a pokojné rodinné Vianoce Vám prajeme i my...ľudia dobrej vôle a lásky v srdci....

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články