Klub poľnohospodárov Kulpín

Aktivistky ženských spolkov

Akčné, agilné a šikovné ženy vždy nadchýnali Ľudmilu Berediovú Stupavskú –tiež aj ju možno zaradiť do tej skupiny žien – a preto neprekvapuje, že sa ženskému aktivizmu roky venovala, skúmala, značila a v týchto dňoch aj publikovala vzácnu brožúrku Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce. Brožúrka vyšla k 150. výročiu Spolku slovenských žien Živena (1869) a v ústrety 100. výročiu Ústredného spolku československých žien (1921). Živena, ako spolok slovenských žien, založený bol v Turčianskom Svätom Martine a významne ovplyvnil rozvoj ženských aktivít a spolkového života aj u nás. V roku 1910 začal vychádzať aj časopis Živena, ktorý mal veľký počet odberateliek a čitateliek na Dolniakoch, v našich dolnozemských slovenských osadách. Za výborníčku Spolku Živena v roku 1910 bola zvolená Kysáčanka Eržika Mičátková, ktorá sa stala aj dopisovateľkou časopisu Živena.

 

Aktivistky ženských spolkov

 

Aktivistky ženských spolkov

 

Na podnet Eržiky Mičátkovej v Kysáči boli fotografované dievčence a ženy v kroji, medzi iným aj Terézia Kováčová, ktorú v roku 1910 pre časopis Živena odfotil P. Socháň. Eržika so šikovnou švagrinou Štefániou Mičátkovou spoločne realizovali mnohé plány týkajúce sa spoločenského postavenia a života žien. V roku 1921 v septembrovej Živene informuje aj o „congresse Sväzu Juhoslovanských Žien" v Belehrade, v ktorom boli Srbky, Horvátky a Slovinky a s ktorým chceli spolupracovať aj naše ženy.

Úspešný spolok Živena bol silnou vzpruhou a vzorom na založenie Ústredného spolku československých žien (ÚSČSŽ) v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov v Novom Sade roku 1921. Jeho založeniu predchádzalo formovanie niekoľkých ženských spolkov: v Kysáči, Novom Sade, Kovačici...

Pred doslovom brožúrky sú zhrnuté Zaujímavosti z Dolniakov uverejnené v rôznych rubrikách Živeny, ktoré poukazujú na prelínanie sa spoločensko-kultúrnych hodnôt Slovanov vôbec. Pri písaní brožúrky autorka čerpala údaje predovšetkým z časopisu Živena, do ktorého aktivistky najviac prispievali, ale čiastočne aj z časopisu Dennica.

V doslove tejto vzácnej 40-stranovej brožúrky autorka Ľudmila Berediová Stupavská ozrejmuje, že feministický pohyb v tom medzivojnovom období priniesol veľké tvorivé plody a viaceré významné ženy. Ona sa však upriamila na dve naše aktivistky Eržiku a Štefániu Mičátkové, ktoré boli dvojsmernými mostmi juhoslovansko – slovenskej spolupráce, avšak uvádza aj spoluprácu týchto dvoch žien so Zorkou Sime Lazićovou, Mirkou Grujićovou, Mabel Grujićovou, Fraňou Tavčarovou, Xéniou Atanasijevićovou, Ľudmilou Hurbanovou, Marínou Maliakovou, Blankou Fábryovou, Zlatou Porubskou, Jelicou Belović¬-Bernadzikowskou a Oľgou Textorisovou.

V doslove Ľudmila Berediová Stupavská s poľutovaním konštatuje, že neuctievanie, neprajnosť a neraz aj zosmiešňovanie ženských snáh márnomyseľnými mužmi môže spôsobiť nenahraditeľnú škodu.

Ľudmila Berediová Stupavská, ktorá sa tiež roky neúnavne venúva práci v kysáčskom spolku žien, ktorá recitovala a spievala, organizovala, zakladala spevácke telesá, pracovala s deťmi, podporovala slovenské kultúrne aktivity... v roku 2006 založila Asociáciu slovenských spolkov žien (ASSŽ), ktorú v prvých rokoch aj viedla a ktorá dodnes pôsobí.

Brožúrku Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce autorka vydala vlastným nákladom a s finančným prispením ÚSŽZ, vytlačila ju tlačiareň Graf office z Kysáča, vyšla v náklade 300 výtlačkov a redaktorom vydania je Jaroslav Čiep.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články